TUŽINA. Chátrajúcu, vyše 200-ročnú usadlosť uprostred Tužiny zachránila z vlastnej iniciatívy a za vlastné peniaze postupne zrekonštruovala 75-ročná miestna obyvateľka Kornélia Richterová. Za tento čin vlani získala ocenenie Strieborná seniorka roka 2013.
Radila sa s odborníkmi
„Budovu pôvodne vlastnil posledný feudálny majiteľ bojnického zámku gróf Ján Pálfi. Slúžila ako poľovnícka usadlosť, pretože v okolitých horách bohatých na zver gróf organizoval veľkolepé poľovačky. Pamätníci tvrdia, že v dvojposchodovej budove boli miestnosti na hodovanie, aj ubytovanie a v pivniciach bolo uložené nielen víno, ale uchovávali tam aj ulovenú zver. Po grófovej smrti však časom prestala budova slúžiť svojmu účelu. Po druhej svetovej vojne pripadla štátnym lesom, ktoré v nej zriadili sklady," vysvetlila Richterová.
Pôvodne pracovala ako vedúca vinárne v neďalekej obci. Priznala sa, že vždy túžila zriadiť si vlastnú vináreň alebo reštauráciu. Odišla o dva roky skôr do dôchodku a už hľadala len vhodný objekt vo svojej obci.
Vyhliadla si spomínanú usadlosť, ktorá sa však takmer rozpadala, pretože jej majiteľ, Lesy SR, do nej už neinvestoval a ochotne sa jej zbavil. Lenže dôchodkyňa nemala dostatok peňazí na jej rekonštrukciu.
Keďže sa cítila v dobrej kondícii, na dva roky odišla na brigádu do Nemecka, aby si tam na farme zarobila pri zbere ovocia zeleniny. Potom sa už pustila do opravy budovy. Vtedy ešte netušila, čo ju čaká.
V stavebných prácach sa neveľmi vyznala, musela sa poradiť s odborníkmi. Rozhodla sa čo možno najviac zachovať pôvodné prvky, klenby, okná, kamenné preklady nad vchodmi. Nechala odvodniť základy, spevnila ich železobetónom. Múry, v ktorých boli trhliny, musela nechať „pozošívať" oceľovými tyčami.
Použila na to všetky svoje úspory a splatila bankám niekoľko pôžičiek. Keď už bola takmer úplne bez peňazí, pomohla jej sestra bývajúca v Nemecku. Dovedna do obnovy investovala približne 166-tisíc eur.
„Bolo to veľa práce, ale zvládla som to. No snáď najťažšie bolo vybavovanie rôznych povolení na úradoch, už by som to nechcela znova absolvovať," konštatovala.
Vzniklo súkromné múzeum
V pivničných priestoroch konečne zriadila vytúženú vináreň. Je v prevádzke prevažne v lete. Budova však stále ešte nie je dokončená, chcela by ju premeniť na penzión, s desiatimi možno aj dvanástimi izbami v podkroví. Na to však zatiaľ nemá peniaze. Už to však sľúbila rodákom, ktorí do Tužiny prichádzajú z celého sveta, tak chce slovo dodržať.
Do konca druhej svetovej vojny sa totiž Tužina volala Schmiedshau a obývali ju prevažne karpatskí Nemci. Aj ona sa hlási k tejto národnosti. Väčšina z pôvodných obyvateľov však bola po vojne vysídlená, teraz sa často vracajú do svojho rodiska.
„Ešte ďalšiu zásluhu má pani Kornélia. Nielenže patrí medzi najaktívnejšie členky Karpatskonemeckého spolku, ale aj spieva v našom speváckom súbore. V obnovenej budove, na prvom poschodí, v miestnostiach, ktoré by mali neskôr po dobudovaní slúžiť na spoločenské stretnutia, zriadila súkromné múzeum. Počas rekonštrukcie postupne sústredila stovky umeleckých artefaktov, pôvodného nábytku, krojov, remeselníckych potrieb, úžitkových predmetov, ktoré používali jej starí a prastarí rodičia, alebo ich získala od susedov a či ďalších obyvateľov v obci. Tvrdí, že ich chce zachovať pre budúce generácie," povedal starosta obce Ján Sloboda.
Obec jej bude nápomocná, aby sa jej podarilo postaviť samostatnú, štýlovú budovu obecného múzea. Verí, že sa im podarí získať prostriedky aj z fondov Európskej únie. Problém však je podľa starostu vo vlastníctve pozemkov. Sú v susedstve zrekonštruovanej usadlosti, kde bol voľakedy mlyn a píla poháňaná vodným kolesom. Tie pozemky zatiaľ vlastnia Lesy SR. Starosta jej chce pomôcť vybaviť ich výmenu.
„Pani Richterovej totiž v reštitúciách vrátili mnohé pozemky aj lesy. Je ochotná za to štátu ponúknuť na výmenu aj sedemnásobne väčšiu rozlohu lesa, len aby mohla pokračovať vo svojom projekte," uzavrel starosta.
