CIGEĽ. Onkologickí pacienti z hornej Nitry, ktorí napriek neľahkému osudu nestrácajú optimizmus, sa pravidelne stretávajú. Cestujú po Slovensku, spoločne si chodia zaplávať, navštevujú kultúrne podujatia, alebo šijú patchoworkové deky.
O chorobe sa bavia málo, v prípade problémov a ťažkostí sa však snažia jeden druhého podržať.
Našla si hrčku
Dvadsaťpäť rokov pracovala Oľga Fabianová z Cigľa ako rehabilitačná sestra v bojnickej nemocnici.
„Prvýkrát som ochorela v roku 2001 a práve v práci som si začala uvedomovať, že nie je niečo v poriadku,“ rozhovorila sa 56-ročná žena.
Na neurologickom oddelení ležal mladý muž po cievnej príhode. Oľge jej ho bolo ľúto, preto za ním chodila oveľa častejšie, ako mala predpísané. Bol ťažší, dvíhala ho zväčša pravou rukou. Zdalo sa jej, že má preto svalovicu.
„Problém bol však oveľa vážnejší, na prsníku som si našla hrčku. Okamžite som išla na gynekológiu. Do práce som sa už viac nevrátila. Nasledovala operácia, chemoterapia, ožarovanie,“ zaspomínala si Fabianová.
Pamätá si aj na moment, keď jej lekár oznámil, že má onkologické ochorenie. Ležala v martinskej nemocnici a pri jednej z ranných vizít jej doktor chladne povedal: „Máte rakovinu.“ Nič iné nedodal.
„Boli to chvíle, v ktorých som sa musela vyrovnať s týmto faktom, pričom som myslela hlavne na deti.“
Oľga Fabianová sa snaží žiť ako zdravá, aj keď už dvakrát prekonala rakovinu.
Po relatívne pokojných siedmich rokoch sa choroba vrátila. Oľga prišla aj o druhý prsník.
„Po tejto recidíve som si povedala, že budem žiť ako zdravý človek. Mám síce isté obmedzenia a možno nie som úplne zdravá, no rozhodla som sa pre takúto cestu. Nechcem neustále myslieť na to, že sa choroba môže vrátiť,“ zdôraznila Oľga.
Nechce sedieť doma
S pokorou hovorí, že nie je žiadna hrdinka, aj ona sa bojí smrti podobne ako iní ľudia. Podľa nej je množstvo statočných žien s podobným osudom, ako je ten jej.
Pred ôsmimi rokmi si povedala, že nechce len sedieť doma, ale opäť chce pomáhať ľuďom, podobne, ako kedysi v nemocnici. Stala sa zakladateľkou združenia Onko v Prievidzi, ktoré spája ľudí s onkologickými ochoreniami. Väčšinou ide o ženy, ktoré prekonali rakovinu prsníka, ale členmi sú aj muži s inými typmi rakoviny.
„Naším cieľom je, aby každý, kto medzi nás príde, našiel svoje miesto a priestor. Chceme, aby nemyslel na rakovinu, ale naopak, jeho pozornosť upriamujeme na všetko, prečo sa oplatí žiť,“ vysvetlila Fabianová.
O chorobe hovoria málo, skôr plánujú výlety po Slovensku a mnohé ďalšie aktivity. Napríklad šijú patchworkové deky. Pri tom sa rozprávajú, smejú, popíjajú čaj.
„Cítime sa spolu výborne. Dôkazom je 80-ročná teta, ktorá mi nedávno povedala, že keď zomrie, mám jej prísť k hrobu vždy povedať, kedy bude ďalšie stretnutie združenia. Tak sa jej medzi nami páči,“ povedala s úsmevom Fabianová.
Vyzýva ľudí s onkologickými ochoreniami, aby sa k nim pridali. Podľa nej nie je dobré, ak so svojím trápením zostávajú sami.
„Vieme sa navzájom podporiť, povzbudiť, vyplniť si zmysluplne čas. Radi privítame každého, kto musel či musí bojovať s rakovinou,“ zdôraznila.
Pomáha viera v Boha
Pani Oľga našla zmysel života nielen v pomoci iným, ale aj v práci. Tentoraz sa venuje deťom. Nielen ona, ale aj ďalší pacienti zo združenia čerpajú energiu z prírody, preto každoročne chodia do Tatier.
„Silu žiť a prekonávať prekážky však mnohým z nás dáva viera v Boha,“ pripomenula Oľga.
Spolu s ostatnými onkologickými pacientmi podporuje Deň narcisov organizovaný Ligou proti rakovine. Hovorí, že „pokiaľ niekto váha, či zbierku podporiť alebo nie, mal by si uvedomiť, že život sa hocikomu z nás môže v sekunde zmeniť. Nikdy nevieme, kedy aj my môžeme ochorieť. Malo by byť prirodzené myslieť na slabších, chorých, chudobných či odkázaných na pomoc iných. Je sebectvo, ak nepomôžeme.“
Vo svojom živote videla umierať na rakovinu aj deti. Boli v nemocnici samé, opustené.
„To bolo kedysi. Dnes, aj vďaka peniazom zo zbierky, sú už v špecializovaných nemocniciach vytvorené podmienky, aby s deťmi, ktoré majú rakovinu, mohla byť nonstop aj matka či otec. Preto sa oplatí pomáhať,“ dodala Fabianová.