Prievidžanka prerazila v Nórsku na stavbe. Na Slovensku je to tabu

Mladú stavebnú inžinierku na severe Európy očaril nielen životný štýl ľudí, ale aj prístup šéfov k svojim podriadeným.

Ženy na stavbe nie sú v Nórsku ničím výnimočným. Vpravo Prievidžanka Petra.Ženy na stavbe nie sú v Nórsku ničím výnimočným. Vpravo Prievidžanka Petra. (Zdroj: ARCHÍV PR)

PRIEVIDZA. Z fotografie v internom časopise nórskej pobočky svetovo známej stavebnej firmy sa usmieva mladá Prievidžanka. Nie náhodou. V severskej krajine sa profesijne uchytila na pozícii, ktorá je na Slovensku takmer výhradne obsadzovaná mužmi.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dvadsaťosemročná Petra Rusňáková priznáva, že mala šťastie, keď sa len pár rokov po skončení vysokoškolského štúdia dostala vo svojej profesii tak ďaleko. Šťastie však praje pripraveným, a to Petra bola.

Kancelária ju nudila

Vyštudovala stavebnú fakultu napriek tomu, že si dlho myslela, že po vzore mamy sa bude venovať ekonomike.

„Neľutujem svoje rozhodnutie, stavebníctvo ma baví, chcem sa mu venovať,“ hovorí Petra.

Po získaní inžinierskeho titulu sa zamestnala v Prievidzi v známej stavebnej firme, ktorá pôsobí po celom svete. Sedela v kancelárii a podieľala sa na príprave projektov. Veľmi rýchlo zistila, že to nie je to pravé, čo by ju bavilo.

„Pre človeka, ktorý je plný teoretických vedomostí je najlepšie, aby išiel von, na stavby. Tam sa stále niečo deje, riešia sa rôzne problémy. A predovšetkým, na stavbe je za mnou vidieť moje úsilie. V kancelárii vypracujem rozpočet, čo je síce kus práce, ale vždy je lepšie, ak raz pôjdem okolo nejakého tunela alebo inej stavby a budem si môcť povedať, že som participovala na jej budovaní,“ vysvetlila mladá stavbárka.

Nad papiermi v kancelárii dlho nesedela. Od šéfa spoločnosti prišla ponuka. Mohla ísť na stavbu, a hneď do zahraničia. Firma dostala zákazku v Nórsku a potrebovala technika pre osádku chlapov, ktorý vie po anglicky. Vybrali Petru, ktorá dva roky po skončení vysokej školy dostala šancu viesť partiu chlapov na stavbe.

Neľahká úloha, pre Petru veľká výzva. Muži, ktorým šéfovala, ju prijali dobre. Myslí, že „väčšina si uvedomila moju mladosť a neskúsenosť, preto mi pomáhali. Vedeli, že im na oplátku pomôžem v ďalekej krajine s cudzím jazykom. Niektorým však mohlo prekážať, že som na pozícii, na ktorej sa skôr videli oni.“

petra_rusnakova_r7895.jpg

Petra sa presadila na nórskej stavbe.

Nad ponukou váhala

Úlohou Petry v Nórsku bolo zabezpečenie práce pre chlapov z hornej Nitry na čo najdlhšie obdobie. Podarilo sa jej to, preto jej turnus mohol zostať na severe Európy až do konca minulého roka.

Kým sa však dostala domov na Slovensko, dostala ponuku od nórskej pobočky stavebnej firmy, aby zostala pre nich pracovať. Vysvetlili jej, že potrebujú mladých ľudí, ktorí ovládajú cudzie jazyky a dokážu sprostredkovať komunikáciu medzi Nórmi a robotníkmi zo Slovenska, ale aj Čiech či Poľska.

chlapi_r2041.jpg

Prievidžanka spolupracuje s nórskymi manažérmi aj so slovenskými či poľskými robotníkmi.

„Ponuka ma prekvapila, ale potešila. Váhala som, čo robiť. Uvedomovala som si, že šancu pracovať v zahraničí mi dal môj šéf v Prievidzi. On by mi však vedel zaručiť zamestnanie na dva až tri roky, Nóri na desať rokov. Rozhodla som sa pre nich,“ priblížila dilemu spred roka Petra.

Dôležité pri rozhodovaní bolo aj to, čo sa jej počas ročného pôsobenia v Nórsku zapáčilo, teda štýl práce a vzťah vedenia firmy k pracovníkom. Tvrdí, že „u nás vládne istá nadradenosť vyššie postavených manažérov k robotníkom či k stavbyvedúcim. V Nórsku to neexistuje. Tam sa šéfovia s robotníkmi veľa rozprávajú, dajú na ich názory. Takýto postoj sa mi páči.“

Petra nedávno skončila prácu na budovaní štrnásťkilometrového tunela, súčasťou ktorého bude veľká metro stanica. Robotu na stavbe organizovali domáci, Petra sprostredkovala komunikáciu medzi Nórmi a Slovákmi, bola akoby tlmočníčkou. Dôležité však je, že je odborníčkou vo svojom stavbárskom odbore, pretože ide o špecifické výrazy a pracovné postupy. Bežný tlmočník by asi na takejto stavbe nepochodil. Dnes pracuje na ďalšom projekte, kde sa pohybuje medzi nórskym vedením a poľskými robotníkmi.

Mladá Prievidžanka hovorí po anglicky a stále lepšie aj nórsky. Tvrdí, že to nie je príliš ťažký jazyk pre toho, kto už vie po anglicky alebo nemecky.

stavba_r7206.jpg

Stavba tunela.

„Keď som študovala, nechcelo sa mi veľmi učiť po anglicky a francúzsky. V praxi som zistila, že jazyky sú mimoriadne dôležité, mne otvorili cestu do zahraničia. Mladí by sa mali venovať cudzím jazykom, určite sa im zídu,“ apeluje Petra.

Nóri milujú prírodu

Pred prvým odchodom na sever Európy sa stavebná inžinierka z Prievidze o Nórsko príliš nezaujímala. Vedela, že je tam zima, ide o najbohatší štát Európy a ľudia sa venujú rybolovu či poľovačkám.

Krajina ju uchvátila. Podľa nej je nádherná, aj keď v zime drsná. Okamžite si ju získali aj tunajší ľudia. Petra ich považuje za pracovitých, niekedy možno aj viac ako Slovákov.

„Nóri sú nenároční, priateľskí, ústretoví k cudzincom, sú spätí s prírodou. Chcú sa páčiť, no napríklad pre ženy nie je prioritou, aby si pred každým odchodom z domu dali make-up alebo vyčesali vlasy. Pre nich je podstatné, aby mali dobrú termobielizeň, ktorá ich ochráni pred zimou,“ hovorí s úsmevom Petra.

Spätosť s prírodou podľa nej dokazujú Nóri tým, že vždy, keď majú voľný čas, vyrážajú na turistiku alebo na lyže. Všimla si, že nevysedávajú doma pred televízorom, dokonca niektorí ho ani nemajú. Nie preto, že by na to nemali, jednoducho im televízia nechýba.

Ľudia vo veľkých nórskych mestách žijú podobne ako u nás, i keď aj oni často chodia do prírody. Vzhľadom na veľkosť krajiny sú vidiecke domy často roztrúsené na veľkých plochách, medzi susedmi sú neraz niekoľkokilometrové vzdialenosti.

Mnohí Nóri sa venujú farmárčeniu, pretože ho podporuje vláda.

„Z farmárčenia majú slušnú sumu peňazí, no je za ňou obrovská drina. Mnohí na dovolenky nechodia, sú stále vonku s dobytkom a sú spokojní,“ hovorí Petra.

priroda_r3701.jpg

Nórska krajina je naozaj krásna.

Našla si lásku

Životný štýl Nórov sa Petre veľmi páči, stále viac si naň zvyká.

„Viem si predstaviť, že natrvalo zostanem v Nórsku. Robotu tam budem mať asi ešte dlho. V tejto severskej krajine na stavbách nie je až tak veľa žien, ale nie sú ničím prekvapujúcim. U nás je to prijímané viac šokujúco, ak je žena na stavbe. V Nórsku ženy jazdia s betonárskymi mixérmi, na nakladačoch, na bagroch alebo nákladných autách. Nóri jednoducho nedelia práce na mužské a ženské,“ objasnila Petra.

V Nórsku si našla priateľa a to je ďalší dôvod, prečo o návrate na Slovensku neuvažuje.

„Som s ním takmer rok. Už som si zvykla, ako to chodí v takej nórskej domácnosti a veľmi sa mi to páči,“ prezradila Petra a dodala: „Viem si predstaviť, že sa tam usadím. Svoju budúcnosť vidím v Nórsku.“

1932805_10203412862633043_959351472_o.jpg

Slovenka žije so svojím priateľom v Nórsku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Horná Nitra

Komerčné články

  1. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  2. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  3. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  4. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože
  5. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko
  6. Veda je pre Jaroslava Ferenca spôsob, ako zužitkovať kreativitu
  7. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží
  8. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy?
  1. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  2. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  3. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  4. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko
  5. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože
  6. Lesopark Hlboké slávnostne otvára svoje brány
  7. Veda je pre Jaroslava Ferenca spôsob, ako zužitkovať kreativitu
  8. McDonald’s otvoril svoju prvú reštauráciu v Spišskej Novej Vsi
  1. Nový symbol Bratislavy je hotový. Pozreli sme sa, ako vyzerá 9 070
  2. Sedemnásť hotelov pre rodiny s deťmi, kde si oddych užijú všetci 7 941
  3. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 7 679
  4. Kde najradšej nakupujeme potraviny? Toto je srdcovka Slovákov 6 354
  5. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží 5 425
  6. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 4 690
  7. Čo by ste robili, keby ste zo dňa na deň prišli o prácu? 3 987
  8. Viete, ako prekonať zlý cash flow aj transakčnú daň? 3 299
  1. Štefan Šturdzík: Zdechovský vypustil džina z lahve.
  2. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (27.6. - 3.7.1925)
  3. Otilia Horrocks: Kto zaparkoval rozum?
  4. Júlia Piraňa Mikolášiková: Chránený svedok mafiánskych vrážd je vo väzbe. Čelí podozreniu z vraždy muža, s ktorým nedávno prepojil firmy  
  5. Ján Karas: 75 rokov ticha, ktoré kričí – Milada Horáková: Vražda, ktorú spáchali komunisti na svedomí národa
  6. Soňa Kallová: Slovensko podľa Fica 4
  7. Marek Mačuha: Slovenské školstvo - socializmom k idiokracii
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
  1. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka? 191 234
  2. Vlado Jakubkovič: Muž je muž, žena je žena ... a Slovensko je v ... 7 590
  3. Peter Slamenik: Žid sa už poučil 7 021
  4. Radko Mačuha: Je to také Smerácke. 6 674
  5. Eva Gallova: Adela Vinczeová doma zažívala muky, ale nevolali záchranku, aby nezaťažovali systém 5 822
  6. Ján Valchár: Geniálne načasovanie útoku na Irán 5 568
  7. Ivan Mlynár: Ako smerácke ku..y ( myslím kurzy ), odhalili korupciu rodiny Šimečkovcov a poslanca KDH Františka Majerského. 4 889
  8. Richard Lunter: Za 30 rokov vznikli na Slovensku "tri nové Bratislavy" 3 602
  1. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
  2. Marcel Rebro: Dnipro v slzách: Keď sa deti stávajú terčom
  3. Radko Mačuha: Je to také Smerácke.
  4. Marcel Rebro: Jeden deň bez vojny: Deti z Nikopolu zažili výlet, na aký sa nezabúda
  5. Radko Mačuha: Také peniaze Cyril a Metod nikdy nevideli.
  6. Roman Kebísek: Čierny štvorec: Abstraktné umenie prešlo do absolútna a filozofickej roviny
  7. Tupou Ceruzou: Čo vie žena urobiť
  8. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Štefan Šturdzík: Zdechovský vypustil džina z lahve.
  2. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (27.6. - 3.7.1925)
  3. Otilia Horrocks: Kto zaparkoval rozum?
  4. Júlia Piraňa Mikolášiková: Chránený svedok mafiánskych vrážd je vo väzbe. Čelí podozreniu z vraždy muža, s ktorým nedávno prepojil firmy  
  5. Ján Karas: 75 rokov ticha, ktoré kričí – Milada Horáková: Vražda, ktorú spáchali komunisti na svedomí národa
  6. Soňa Kallová: Slovensko podľa Fica 4
  7. Marek Mačuha: Slovenské školstvo - socializmom k idiokracii
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
  1. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka? 191 234
  2. Vlado Jakubkovič: Muž je muž, žena je žena ... a Slovensko je v ... 7 590
  3. Peter Slamenik: Žid sa už poučil 7 021
  4. Radko Mačuha: Je to také Smerácke. 6 674
  5. Eva Gallova: Adela Vinczeová doma zažívala muky, ale nevolali záchranku, aby nezaťažovali systém 5 822
  6. Ján Valchár: Geniálne načasovanie útoku na Irán 5 568
  7. Ivan Mlynár: Ako smerácke ku..y ( myslím kurzy ), odhalili korupciu rodiny Šimečkovcov a poslanca KDH Františka Majerského. 4 889
  8. Richard Lunter: Za 30 rokov vznikli na Slovensku "tri nové Bratislavy" 3 602
  1. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
  2. Marcel Rebro: Dnipro v slzách: Keď sa deti stávajú terčom
  3. Radko Mačuha: Je to také Smerácke.
  4. Marcel Rebro: Jeden deň bez vojny: Deti z Nikopolu zažili výlet, na aký sa nezabúda
  5. Radko Mačuha: Také peniaze Cyril a Metod nikdy nevideli.
  6. Roman Kebísek: Čierny štvorec: Abstraktné umenie prešlo do absolútna a filozofickej roviny
  7. Tupou Ceruzou: Čo vie žena urobiť
  8. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu