HANDLOVÁ. Rok 1960 patrí v histórii Handlovej k najtragickejším. Zosuvy pôdy vtedy pripravili o strechu nad hlavou stovky ľudí. Masy zeme zničili takmer dvesto domov.
Zosuvy našťastie neprišli náhle, pohyb pôdy naznačovali popraskané múry či vykrivené okná a dvere. Ľudia boli včas evakuovaní, preto nikto pri katastrofe nezahynul.
Hobľovanie nepomohlo
Prírodný živel, s ktorým sa Handlová vyrovnávala dlhé roky, prišiel nenápadne až prozaicky. Jozef Juríček bol v roku 1960 tajomníkom mestského národného výboru. Blížili sa Vianoce, aj keď počasie tomu nenasvedčovalo. Snehu nebolo, naopak, neustále pršalo.
„V polovici decembra mi zatelefonoval kamarát Jozef Štrbík, ktorý býval na hornom konci Handlovej. Posťažoval sa, že sa mu nedajú zatvoriť okná, že ich má vykrútené. Vysmial som ho, či si s tým nevie poradiť. Navrhol som mu, nech ich ohobľuje a všetko bude v poriadku,“ zaspomínal si pri polstoročnom smutnom výročí zosuvov Juríček.
Kamarát, ktorému radil, sa mu hneď na druhý deň ozval, že ohobľovanie nepomohlo, situácia sa dokonca ešte zhoršila. Vybral sa k nemu a zistil, že je zle. Nielen dom, ale už aj záhradu mal zničenú. Pôda sa dala do pohybu.
Zalarmoval geológa a úrady. Vyšetrovanie ukázalo, že pôda v hore nad mestom je už popraskaná. Zasadali rôzne komisie, odborníci sa medzi sebou radili.
Začala evakuácia ľudí. Mnohí s bolesťou v srdci opúšťali domovy, v ktorých roky žili.
„Bolo tesne pred Vianocami, niektorí už mali ozdobené aj stromčeky. Nevedeli, čo ich čaká. Bolo to kruté," neubráni sa slzám pri spomienkach Juríček.
Ubytovanie v Handlovej dostávali hlavne aktívni baníci, aby mohli ďalej fárať. Prechodné ubytovanie poskytla ľuďom aj Prievidza, Žiar nad Hronom, ale tiež vzdialenejšia Žilina či dokonca Bratislava.
Nikto nezahynul
Celkovo pre zosuv pôdy opustilo stoosemdesiatdeväť domov približne deväťsto ľudí. Niektorí sa do Handlovej nikdy viac nevrátili. Škoda na budovách bola odhadnutá na osem a pol milióna vtedajších korún. Zničená však bola aj hlavná cesta smerom na Žiar nad Hronom, pôda ohrozovala banskú štôlňu. Pri nešťastí našťastie nikto nezahynul ani sa nezranil.
Zosuvy trvali niekoľko mesiacov, až do júna roku 1961.
Na búranie domov, sanačné práce, geologický prieskum či sťahovanie ľudí sa vtedy minulo takmer tridsať miliónov korún. Na ohrozených miestach sa neustále striedali stráže, pomáhali študenti z miestnych stredných škôl, o nešťastie sa zaujímala aj vtedajšia vláda. Nešťastie ľudí zomklo.
Dôvodom zosuvov nebolo len dlhotrvajúce daždivé počasie. Juríček pripomenul, že „na hornom konci Handlovej žili kedysi Nemci. Mali malé políčka a medzi nimi si vytvorili rigoly, ktoré odvádzali vodu. Po vojne vznikol štátny majetok, pôda sa spojila, rigoly boli rozorané a voda nemala kadiaľ odtekať. Výsledkom bol zosuv."
Zastaviť sa ho podarilo navezením veľkého množstva kamenia a zeminy z bane. Ochranný násyp budovali až do začiatku deväťdesiatych rokov.
Uvažujú o golfe
V súčasnosti je územie postihnuté pred päťdesiatimi štyrmi rokmi neobývané, zarastené trávou, kríkmi a stromami.
Stabilizačný násyp v roku 2007 získalo mesto od ministerstva životného prostredia.
Pohyb pôdy sa podarilo zastaviť vďaka stabilizačnému násypu. Foto: MARIÁN KUCMAN
„Tvar násypu sa neustále tvorí, neprebehla jeho technická a biologická rekultivácia,“ povedala hovorkyňa Handlovej Jana Paulínyová.
Mesto už pred pár rokmi chcelo územie upraviť, aby mohlo byť využívané na voľnočasové aktivity. Spomínalo sa napríklad budovanie golfového ihriska.
„Na násype je možné stavať v budúcnosti len ľahké jednoposchodové stavby. Ani myšlienka jeho využitia na golf ešte nie je zabudnutá,“ zdôraznila Paulínyová.
Jedna dobrá správa pre Handlovčanov je, že na území, kde sa v roku 1960 zosypala zemina, už v súčasnosti zosuvy nehrozia. Banícke mesto má však ďalšie miesta, kde sa zem môže dať do pohybu.
„Územie Handlovej je v súčasnosti podmienečne stabilné,“ hovorí Jozef Čaplár, vedúci odboru výstavby a územného plánu Mestského úradu v Handlovej.
Lokálne zosuvy, ktoré nemajú plošný charakter, evidujú v Handlovej na hornom konci mesta, na Žiarskej, Ciglianskej ulici a na Starej ceste.
Územia monitorujú
Do roku 2012 šesťkrát do roka robil monitoring všetkých problémových oblastí odborník, ktorý mal zmluvu s mestom. Pre samosprávu to bolo finančne náročné.
„V súčasti prebieha monitoring pravidelne zamestnancami mesta obhliadkou veľmi dôležitých monitorovacích šácht, ktorých je v Handlovej osem a na stabilizačnom násype sú monitorované vertikálne vrty a šachty, ktorých je takmer štyridsať,“ zdôraznil Čaplár.
Dodal, že „všetky doteraz aktivované zosuvy sú zabezpečené odvodnením a priťažením päty svahu.
Intravilán Handlovej je v podstate z dvoch tretín v oblasti aktívnych alebo pasívnych zosuvov.“
Súčasnú stabilizovanú situáciu s pohybmi zeme v Handlovej môžu narušiť neúmerné zrážky, neodvodňovanie svahov alebo zmena hydrogeologických pomerov. Negatívne môžu pôsobiť aj ľudia, pokiaľ budú robiť geologické práce bez odborných posudkov.
„Akúkoľvek stavebnú aktivitu v Handlovej musia obyvatelia konzultovať s odborne spôsobilým geológom, pretože neodborné zásahy sú zväčša najväčším ohrozením a iniciujú svahové deformácie,“ dodal Čaplár.
