PRIEVIDZA/LAZANY. Bezprostredne po príchode zo ZPH 2014 na Slovensko zhodnotil JAKUB KRAKO svoje vystúpenie na hrách exkluzívne pre MY Hornonitrianske noviny.
Fotografie zo stretnutia Jakuba Kraka so žiakmi v ZŠ na Ulici Šafárika v Prievidzi si pozrite tu.
Veľká česť vás čakala už na otvárajúcom ceremoniáli. Aký bol pocit neisť na ňom slovenskú vlajku?
- Niečo úžasné, bol to pre mňa vrchol reprezentácie. Táto skvelá správa mi dodala energiu do ďalšej práce a motivovala ma pred odchodom do Soči. Na štadióne Fisht bolo minimálne 60 000 tisíc ľudí, mával som domov rodine a usmieval som sa na celé Slovensko.
ARCHÍV: JK
V Soči ste získali dve medaily, jednu zlatú a jednu striebornú. Dá sa hovoriť o úspešných hrách?
- S výsledkami pretekov, ktoré som zišiel, som spokojný. Prenasledovať ma však budú superkombinácia a slalom, ktoré som pre pády nedokončil.
Čo sa na trati stalo, prečo ste do cieľa s Martinom Motykom dvakrát nedošli?
- Najskôr som zobral „špicár“, nabral som bránku, po čom by už nemalo zmysel vrátiť sa na trať, pretože by som veľa stratil a nemal by som šancu. Po prvom kole v slalome sme boli druhí, pred druhým kolom strašne snežilo a trať nebola upravená ideálne, veď od šiesteho po druhého pretekára sme všetci popadali.
Čomu by ste pripísali zlé podmienky v druhom kole slalomu?
- Trate boli vždy pripravené ideálne, len spomínaný slalom bol horší. Ťažko povedať, či svoju prácu neodviedli organizátori, pretože snežilo a potom bolo dosť teplo, takmer 10 stupňov. Musím však priznať, že sme to aj my takticky nezvládli. Prvú pasáž som mal ísť opatrnejšie, preteky som mal rozbehnúť až od nejakej ôsmej bránky. Napálil som to však už od prvej a v tretej som vypadol.
Ako organizátori riešili fakt, že teploty sa pohybovali výrazne nad nulou?
- To je pravda, bolo tam dosť teplo, takže trate museli soliť. Tou chemickou reakciou sneh, ktorý navážali aj z okolitých zjazdoviek, stvrdol. Trate na pretekanie boli napriek tým nepriaznivým podmienkam super pripravené, jediný problém by som videl v tom, že sa nedalo rozjazdievať.
Dosť bolo toho negatívneho. Ako si s odstupom času spomínate na zlatú medailu v super G?
- Boli to hneď prvé preteky na ZPH, po prvom kole sme s Martinom okupovali štvrté miesto. Mal som trošku trému, ale išiel som do toho, hovoril som si, že dám dobrú jazdu a vyšlo to. Najväčšie emócie som prežíval dole v cieli, pretože najväčšia konkurencia išla až po nás. Prvý sa spustil Kanaďan Marcoux Mac, ktorý postupne šťahoval, no v cieli mal na nás predsa 19 stotín straty. Druhý išiel Američan Mark Bathum, na prvom medzičase strácal až 1,2 sekundy, no potom zrazu mal 30 stotín náskok. Zabalili sme to, mysleli sme si, že skončíme druhí, no keď zišiel Mark dole, mal 13 stotín stratu a zo zlata sme sa tešili práve my. Boli to tesné a kvalitné preteky.
A čo strieborný obrovský slalom, ako sa to vyvíjalo tam?
- Pociťoval som v ňom najväčšie tlaky, ktoré som si vyvíjal sám po zbabraných dvoch zjazdoch. Najlepšie som sa cítil práve v obrovskom slalome, takže som mal veľké očakávania. Na prvej jazde som pochybil, stratil som rýchlosť, čo sa odzrkadlilo na jazde. Záver bol plytký, takže som už nedokázal nič extrémne naprávať. Po prvom kole sme však napriek zaváhaniu boli druhí, na prvých sme však mali veľkú stratu. V druhej jazde sme chceli podať najlepší výkon, pretože to bola naša posledná jazda v Soči a domov sme chceli ísť s dobrými spomienkami. Podarilo sa, v druhom kole sme mali najrýchlejší čas a domov sme si okrem zlata niesli aj strieborné medaily.
ARCHÍV: JK
Ako to vyzeralo v paralympijskej dedine, bola niečím iná od Vancouveru, prípadne Turína?
- Áno, komplex bol oplotený, strážili nás ostreľovači, ktorí boli na každých 100 metroch. Behali tam vojaci so samopalmi, no boli tam kvôli našej bezpečnosti, takže to vo mne žiadne stresy nevyvolávalo. Vo Vancouveri a Turíne neboli, v Rusku boli kvôli nepokojom a strachu z útokov. Organizácia však bola na vysokej úrovni, zvládli to nad štandard, na plné obrátky tam makali aj dobrovoľníci.
Čo také špecifické v Soči ešte bolo?
- Všetko zadarmo, človek mohol prísť k automatu a zadarmo mu vypadne kola. Jedáleň bola super, mohol si jesť čo chceš a koľko chceš, aj o tretej v noci. V Soči mali aj známe rýchle občerstvenie, tiež sa samozrejme neplatilo. Bolo tam kreatívne centrum, kde si športovci maľovali matriošky. Videl som aj radiátor pri strope, zásuvky boli tiež moc vysoko. V médiách sa hovorilo aj o spoločných záchodoch, tie som však v Soči nespozoroval.
Aký bol váš program, keď ste nepretekali?
- Väčšinu času som trávil v kaukazskom stredisku Roza Chutor, keď som mal voľný čas, bol som v herni, no nešlo o žiadny hazard, iba o zábavu. Boli sme sa pozrieť v Soči na zápas Slovákov v curlingu, no šťastie sme im nepriniesli, pretože prehrali s Veľkou Britániou. Mali sme kaderníčku, takže sme všetci mali špecifické účesy. Na iné aktivity však už čas nevyšiel, keď som mal voľno, väčšinou som trénoval.
Slováci získali v Soči spoločne sedem cenných kovov. Vládla vo výprave spokojnosť?
- Áno, boli sme spokojní, spolu sme získali tri zlaté, dve strieborné a dve bronzové. V Kanade sme pred štyrmi rokmi získali síce viac, no ťažko je to porovnávať, pretože čo sa týka konkurencie, tá išla hore. Tým, že sme nedoniesli toľko medailí, je aspoň vidieť, že sa aj iní zlepšujú.
Ako hodnotíte celkovo svoje vystúpenie na ZPH v Soči?
- Išiel som tam s cieľom spraviť čo najlepší výsledok a získať medailu. Keď sa mi podarilo obhájiť zlato v super G, bol som veľmi rád. Potom, keď prišli slalomy, špeciálny a superkombinačný, trocha nám to pokazilo radosť, pretože sme mali na dosah aj ďalší cenný kov. V obrovskom som tiež čakal dobrý výsledok, pretože sa mi daril v celej sezóne. Hoci to prvé kolo nebolo najlepšie, veď som strácal 2,4 sekundy na prvého, mal som však náskok troch sekúnd na tretieho, čo sa nám podarilo udržať.
Ako by ste porovnali trate vo Vancouveri a Soči?
- V Kanade, čo sa týka zjazdoviek, každá brána bola rozdielna, trate boli členité. V Rusku boli relatívne konštantné, ale tie zlomy medzi plytkým a strmým svahom boli neuveriteľne rozdielne.
Aký je váš ďalší program?
- Teraz si chcem poriadne oddýchnuť, doriešiť školské povinnosti a potom znova trénovať. Najskôr na sucho, asi na Remate, v apríli, alebo v máji pôjdeme lyžovať do rakúskych Álp. Sezóna mi začína až v decembri, chcem však stále napredovať a zlepšovať sa, vrcholom budúcej sezóny budú februárové majstrovstvá sveta v Kanade.
A čo Pchjongčchang, myslíte už aj na ten?
- Ťažko povedať, štyri roky je dlhá doba, stať sa môže hocičo. Na Južnú Kóreu začnem myslieť až v priebehu budúcej sezóny, výsledky zo Soči budú pre mňa veľkou motiváciou aj do týchto hier.
ARCHÍV: JK
MEDAILOVÉ VYSTÚPENIA JAKUBA KRAKA
Super G mužov - zrakovo postihnutí: 1. Jakub Krako - navádzač Martin Motyka (SR) 1:20,58 min, 2. Mark Bathum - Cade Yamamoto (USA) +0,13, 3. Mac Marcoux - Robin Femy (Kan.) +0,19,... 8. Michal Beladič - Filip Motyka +8,72, 9. Radomír Dudáš - Michal Červeň) +10,93,... Miroslav Haraus - Maroš Hudík a Marek Kubačka - Natália Karpišová (všetci SR) nedokončili
obrovský slalom - zrakovo postihnutí: 1. Mac Marcoux (Kan.) 2:29,62 min., 2. Jakub KRAKO (SR) +2,04 s (1:18,41-1:13,25), 3. Valerij Redkozubov (Rus.) +3,95 (1:19,91-1:13,66), ..., 8. Marek KUBAČKA +12,90 (1:24,69-1:17,83), 10. Radomír DUDÁŠ +13,80 (1:23,31- 1:20,11), 11. Michal BELADIČ +17,44 (1:26,95-1:20,11), Miroslav HARAUS (všetci SR) nedokončil 2. kolo
