LAZANY. Viacerí obyvatelia Lazian si už všimli, že v ich obci vyrastá netradičný dom. Stojí na stĺpikoch, izolačným materiálom v stenách je slama a omietka je z hliny.
Ekologický dom stavia 39-ročný Prievidžan Ivan Hanko, bývalý učiteľ. Verí, že už koncom tohto roka sa do neho aj so svojou rodinou nasťahuje.
Viac fotografií ekologického domu zo slamy nájdete tu.
Materiál z regiónu
Hankovci žijú v dvojizbovom byte v Prievidzi. Trojčlennej rodine je však už tesný. Preto začali riešiť, čo ďalej s bývaním.
„Dostali sme od mojich rodičov pozemok v Lazanoch, preto sme sa rozhodli stavať. Nemali sme ale predstavu, ako by mal dom vyzerať,“ zaspomínal si na začiatky výstavby Ivan Hanko.
Manželka ho upozornila, že jeden jej známy stavia domy zo slamy. Ivan sa s ním párkrát stretol a veľmi skoro mu bolo jasné, že postaví ekologický dom.
„Rozhodol som sa pre dom, ktorý v čo najmenšej miere zaťaží životné prostredie po všetkých stránkach. Používam prírodné materiály, ako je drevo, alebo recyklované, napríklad tehly zo starého domu,“ zdôraznil Hanko.
Vsadil aj na lokálne materiály. Slamu kúpil od poľnohospodárov, ktorí majú pole asi štyri kilometre od jeho pozemku, aby ju nevozil z veľkej diaľky.
Ivan prirovnáva dom, ktorý buduje, k dvojitej hlinenej škrupine, ktorá má medzi stenami drevenú kostru vyplnenú slamou.
Stavba má základy, z ktorých vystupujú stĺpiky, takže dom nestojí na zemi. Voľný priestor pod ním zabezpečí stopercentné odizolovanie od vlhkosti.
Na stĺpikoch je drevený rošt, z neho pokračuje zvislá drevená konštrukcia, ktorá je všade po svojom obvode vyplnená balíkmi slamy. Tie sú natesno uložené aj v podlahe a strope.
Vonkajšia omietka na ekologickom dome je z hliny.
Účinné exkrementy
Ani omietka na dome nie je tradičná. Prvú vrstvu tvorí čistá hlina rozmiešaná s vodou.
„Musí mať konzistenciu jogurtu. Rukami sme ju natláčali priamo do balíkov slamy v stenách. Zatiekla do stebiel, dobre drží. Na prvú vrstvu pôjdu ešte ďalšie dve, jemnejšie,“ vysvetlil Hanko.
Pripomenul, že do takýchto hlinených omietok sa dávajú aj exkrementy zvierat, napríklad kráv. Majú totiž schopnosť spevniť omietku a urobiť ju odolnejšou proti poveternostným vplyvom.
„Exkrementy môžu byť v omietke, ale nemusia, ja som ich nepoužil,“ poznamenal s úsmevom.
Múry domu so slamenou izoláciou sú hrubé aj s omietkou takmer šesťdesiat centimetrov. Sú teda dostatočne mohutné. Vnútorné priečky sú tenšie. Kostru tvoria hranoly a dosky, medzi ktorými je natlačená voľná slama.
A aká je slama izolačný materiál? Stavbár z Prievidze tvrdí, že veľmi dobrý.
„Záleží od toho, ako je balík uložený, ako sú v ňom orientované steblá. Izolačná schopnosť slamy sa môže rovnať až dvadsaťpäť centimetrom polystyrénu.“
Slama je aj výborný horľavý materiál. Hanko s tým súhlasí, no dodáva, že „horí dobre, keď je voľná a suchá. Už horšie, keď je stlačená v balíku. V zahraničí robili už viacero skúšok požiarnej odolnosti takýchto stien a obstáli, splnili všetky potrebné požiadavky pre takýto druh materiálu.“
Tráva na streche
Ivan minul pri budovaní domu 810 balíkov slamy. Nepoužíva tehly, betón či maltu. Napriek tomu si myslí, že cena materiálov ekologického a klasického domu je zhodná.
„Kupujem dvere, okná, budem mať vodoinštaláciu, elektrinu, všetko ako v iných domoch. Takže cena bude asi rovnaká. Podstatné však je, že môj dom nezaťaží životné prostredie tak, ako klasický,“ zdôrazňuje Ivan, ktorý verí, že ekologické domy majú budúcnosť.
Prvý v Lazanoch a jeden z mála na hornej Nitre stavia Hanko spolu s otcom, svokrom a kamarátmi už rok a pol. Rád by tohtoročné Vianoce slávil s rodinou v novom dome.
„Ak sa nevyskytnú nepredvídané nepríjemnosti a bude nám priať počasie, stihneme to,“ tvrdí odhodlane Ivan, pred ktorým je ešte množstvo roboty. Pravdepodobne aj so strechou, na ktorej možno bude rásť tráva.
Slama je základom pre steny ekologického domu.
