PRIEVIDZA. Nedostatok pracovných príležitostí a chýbajúca tlmočnícka služba najviac trápia nepočujúcich z prievidzského regiónu.
Napriek tomu nedávno úspešne zorganizovali prvý celoslovenský ples nepočujúcich. Väčšina jeho účastníkov síce má problémy so sluchom, no výborne sa zabávali aj pri tanci.
Chýbajú tlmočníci
Návšteva na úradoch či u lekára je pre nepočujúcich náročná. Napriek tomu, že dokážu odčítavať z pier, predsa to vždy nedokážu, ako má napríklad hovoriaci fúzy alebo zle artikuluje.
„Pomohla by nám tlmočnícka služba, v ktorej by sme si mohli objednať cez e-mail alebo esemesku tlmočníka a ten by s nami vybavoval, čo potrebujeme,“ napísal nám Ján Ďurkovič, ktorý je členom Prievidzského spolku nepočujúcich.
Doplnil, že takáto služba nefunguje nielen v Prievidzi, ale ani v rámci Trenčianskeho kraja.
„Nemáme v kraji lídrov, ktorí by vedeli vytvoriť podmienky pre poskytovanie tlmočníckej služby. Príkladom, že to ide, je Trnavský kraj, kde sú ľudia, ktorí bojujú za práva sluchovo postihnutých,“ spomenul pozitívny príklad Ďurkovič.
Očakáva, že spolku by mohla pri zamestnaní aspoň jedného tlmočníka pomôcť aj prievidzská radnica. Potrebný by však bol aj ďalší človek, ktorý by koordinoval objednávky, riešil harmonogram pre tlmočníka, ale aj inak pomáhal nepočujúcim.
Ďurkovič upozornil, že vychovať tlmočníka do posunkovej reči nie je jednoduché, nedá sa to za pár mesiacov. Zároveň by mal poznať kultúru a zvyky komunity nepočujúcich.
„Problémom je však veľmi nízke peňažné ohodnotenie tlmočníkov do posunkovej reči. Nie je platené tak, ako pri tlmočníkoch z cudzích jazykov. Preto tí, ktorí ovládajú posunkovú reč, logicky radšej berú lepšie platené miesto.“
Práce je málo
Nepočujúcich na hornej Nitre trápi, že majú málo príležitostí sa zamestnať.
Ďurkovič zdôrazňuje, že „potenciálni zamestnávatelia sa nemusia báť, že nepočujúci nedokážu pracovať ako ostatní. Naopak, má to aj svoje výhody. Nepočujúci nie je rušený okolím a hlukom.“
Nepočujúci Prievidžan odporúča ľuďom, aby pri komunikácii so sluchovo postihnutými využívali pero a papier, prípadne mobil, do ktorého môžu napísať správu.
„Ľudia by sa mali snažiť pochopiť, čo potrebujú nepočujúci. Pri písaní majú väčšinou problémy s gramatikou, treba sa preto sústrediť na obsah textu, ktorý napíšu,“ vysvetlil Ďurkovič.
Cítia vibrácie
Po prvý raz sa nepočujúci z celého Slovenska stretli na plese. Konal sa v Prievidzi, pretože s nápadom usporiadať ho prišiel práve Ján Ďurkovič. Navyše v metropole hornej Nitry sa vlani úspešne konal Slovenský deň nepočujúcich.
„Plesy a rôzne zábavy pre nepočujúcich sa občas konajú, nie je to však ono. Chcel som, aby bol tento ples reprezentatívny, ženy mali na sebe plesové róby, muži smokingy. Ples sa naozaj vydaril, dostali sme veľa pochvál,“ neskrýval spokojnosť Ďurkovič.
Rovnako ako na iných plesoch, aj na tom pre nepočujúcich nechýbala hudba. Ako ju vnímajú sluchovo postihnutí?
„Máme vyvinutý cit pre vibrácie. Podľa toho tancujeme a sledujeme aj ostatných, ako sa pohybujú. Niektorí zas majú zvyšky sluchu alebo počujúci tancujú a nepočujúci sa dajú viesť,“ vysvetlil Ďurkovič s tým, že aj medzi nepočujúcimi sú vynikajúci profesionálni tanečníci, ktorí majú skvelý cit pre vnímanie vibrácií.
Úspešný celoslovenský ples nepočujúcich v Prievidzi bude mať na budúci rok pokračovanie v Prešove.
