Ema Brázdová juniorskou majsterkou Európy

Karatistka ŠŠK Prievidza zaznamenala na európskom šampionáte v portugalskom Lisabone obrovský úspech.

Karatistka ŠŠK Prievidza zaznamenala na európskom šampionáte v portugalskom Lisabone obrovský úspech.

PRIEVIDZA. Vo finále zdolal talent novej Európy, 15-ročná Ema Brázdová, španielsku reprezentantku Roy Rubio Raquel.

Ako sa ti podarilo stať sa majsterkou Európy?

- Na túto otázku je veľmi ťažké odpovedať, úlohu zohráva viacero faktorov. Podporuje ma rodina, ktorá sa mi prispôsobuje a vytvára mi zázemie. Ďalej mám vynikajúcu trénerku Dušanu Čiernu, ktorá už tri roky jazdí každý týždeň na trase Bratislava - Prievidza a odovzdáva mne aj klubu všetko, čo ovláda. Ona ma vlastne dotiahla tam, kde som teraz. No nesmiem zabudnúť ani na moje tímové kolegyne, Ľudmilu Bačíkovú a Niku Merašickú, s ktorými sa predbiehame a ťaháme sa navzájom. No a nakoniec ďakujem aj reprezentačným trénerom, ktorí boli oporou všetkým reprezentantom v Lisabone.

Čo pre teba tento nevídaný úspech znamená?

- Je to pre mňa obrovská odmena za snahu a námahu po celý rok. Som neskutočne šťastná, že som to dokázala, ale hlavne to pre mňa znamená to, že musím riadne trénovať a stále sa zlepšovať. V Lisabone a aj v Guadalajare som videla, že moje súperky sú veľmi kvalitné. Ak sa mi podarí nominovať sa aj na nasledujúce ME 2015, viem, že získať medailu nebude jednoduché.

Čo všetko si musela podstúpiť, aby sa ti podarilo dostať na takú vysokú úroveň?

- Celý rok poctivo trénovať, či už na tréningoch, alebo na sústredeniach. Udržiavať si čo najlepšie zdravie a dostať sa do psychickej pohody. A samozrejme aj trocha športového šťastia.

Mala si trému, aký priebeh mali zápasy ME?

- Trému som mala, ale zvyknem ju mávať väčšiu. Teraz som sa cítila veľmi dobre, čo sa odrazilo určite aj na mojom výkone. Prvé tri kolá, vlastne aj štvrté prebiehali pomerne rýchlo a bez problémov, len v semifinále trochu nastúpila tréma, ale len na chvíľku, pretože som si uvedomila, že to už musím dotiahnuť až do finále. Posledné finále sa mi išlo dobre a v podstate som si ho užívala, pretože som vedela, že už nemám čo stratiť.

Čo bolo v európskom turnaji najťažšie?

- Najťažšie býva vždy prvé kolo. Po ňom zo mňa už opadol stres a mohla som myslieť len na svoj výkon. Samozrejme, čo sa týka súperov, bolo najťažšie finále, pretože som sa v ňom stretla so španielkou Roy Rubio, ktorá obsadila tretie miesto na majstrovstvách sveta.

Ako si sa vlastne dostala ku karate?

- Už keď som bola malá, trochu ma to ťahalo k tomuto športu, no najskôr som začínala s modernou gymnastikou. Neskôr, keď som bola staršia, som začala chodiť s ocinom na karate a odvtedy ho cvičím už asi 7, 8 rokov.

Aký je tvoj ďalší program, na čo sa budeš pripravovať a aké sú tvoje ambície?

- Teraz v marci ma čaká hlavne monitoring, keďže som žiačkou deviateho ročníka ZŠ. Trochu si oddýchnem a zase začnem veľa, veľa trénovať. Chystám sa zúčastniť medzinárodného sústredenia a súťaží, ako aj po minulé roky. Chcela by som viac vycestovať na zahraničné semináre s poprednými osobnosťami svetového karate a samozrejme sa chcem nominovať na nasledujúce ME 2015 a doniesť medailu.