PRIEVIDZA. Plesová sezóna je tento rok dlhá, skončí sa až 4. marca. Obyvatelia hornej Nitry majú množstvo možností vybrať si spoločenskú zábavu podľa svojho gusta.
O tom, čo robí ples plesom, ale aj o niekdajších zábavách v závodných jedálňach sme sa porozprávali s dlhoročnou kultúrnou pracovníčkou HELENOU DADÍKOVOU.
V súčasnosti sa koná oveľa viac plesov ako v minulosti. Kedy sa u nás začali vo väčšom organizovať?
- Po roku 1990 sme začali zaznamenávať na poli spoločenskej zábavy značný nárast plesov. Mestá, obce, občianske združenia, vysoké, stredné a dokonca aj základné školy ako nové typy právnych subjektov postupne rozširovali svoje aktivity a začali sa púšťať do organizovania spoločenských podujatí. Bol to určitým spôsobom pokus o zlepšenie spoločenskej atmosféry a zbližovania sa. Okrem toho sa začala formovať nová vrstva – podnikatelia, ktorí sa aj dnes radi prezentujú v spoločnosti, aby získali istý spoločenský kredit. A k mnohým organizátorom sa pridali aj cirkvi a náboženské spoločnosti.
Plesy v mestách a obciach na hornej Nitre sú v kurze. TU si prečítajte viac.
Pred nežnou revolúciou sa však o plesoch príliš nehovorilo.
- Pred rokom 1990 sa azda najčastejšie organizovali vo väčších obciach a mestách poľovnícke plesy a divadelné plesy zas tam, kde malo dlhodobú tradíciu ochotnícke divadlo. Tradičnými boli však viac zábavy pri takzvaných hodových príležitostiach, oslavách Silvestra, fašiangové zábavy či majálesy. Veľké podniky a závody často organizovali pre zamestnancov a nadriadené „orgány“ spoločenské zábavy, respektíve večery, ktoré sa chceli podobať plesom a často sa tak i nazývali. Ale prostredie závodných jedálni či sály kultúrnych domov s olejovou podlahou ťažko mohlo byť honosným miestom, kde by sa zaskveli róby vznešených dám a smokingy distingvovaných pánov.
Čím si vysvetľujete, že sa organizuje v súčasnosti toľko plesov?
- Je to najmä otázka prestíže a príležitosti „ukázať sa v spoločnosti“. Okrem toho vstúpil do tohto procesu aj ďalší fenomén - charita. Skopírovali sme aspoň niečo pozitívne zo Západu, kde sa už od začiatku 19. storočia robili tancovačky, na ktorých sa robili zbierky. Dnes sledujeme veľké spoločenské podujatia ako Ples v opere, ktoré už majú trvalo vo svojom programe a cieľoch pomoc tým, ktorí sú na ňu odkázaní. Na druhej strane mnohí ľudia rôznych záujmových skupín nachádzajú v organizovaní plesov príjemný zážitok z možnosti predstaviť sa v inom svetle, ako sme na nich zvyknutí v každodennom živote. Pred pár rokmi by si niekto poklepal po čele, keby počul o zmienke plesu nepočujúcich a dnes sa z neho teší veľká skupina postihnutých týmto hendikepom.
Sú to všetko plesy v pravom zmysle slova? Nejde niekedy len o tanečné zábavy, ktoré sú honosne pomenované ako plesy?
- Určite by ten, kto sa dôsledne zaoberá protokolom, vytkol mnohým takzvaným plesom ich spoločenskú úroveň. V médiách sledujeme v posledných rokoch najmä kritiku i faux pas, teda nesprávne spoločenské správanie sa prominentov a známych osobností napríklad na Plese v opere. Ale na druhej strane treba povedať, že to je skutočne ples. Fraky, smokingy, veľké spoločenské róby, kvetinová výzdoba, vyberané jedlá a samozrejme pozývateľ, ktorý reprezentuje niektorú významnú spoločenskú sféru.
Existujú atribúty, ktoré by mal ples spĺňať?
- Pokiaľ niekto chce vedieť definíciu plesu, nájde to na internete. Práve tam sa dočítame o plesoch a báloch ako spoločenských udalostiach, ktoré sa začali objavovať v 16., respektíve 17. storočí na šľachtických dvoroch a v kráľovských sídlach. Ples plesom robia najmä šaty. Rozdiel medzi plesom a bálom nie je, je to len otázka použitia slov. Oba tieto názvy súvisia s tancom. Atribúty plesu sú jasné. Na prvom mieste je to špecifický druh oblečenia – pre dámy i pre pánov, samozrejme prostredie, teda vhodne upravené miestnosti, ku ktorým patrí kvetinová výzdoba, kvalitný program, živá hudba, najlepšie dvomi žánrovo odlišnými zoskupeniami, kvalitné jedlo a nápoje. V spoločenskom správaní platia striktné pravidlá, najmä vo vzťahu partnera a partnerky, ktorí sú spolu na plese a spoločnosti, v ktorej sa nachádzajú. V každom prípade odporúčam tým, ktorí sa chystajú na ples v tohtoročnej dlhej plesovej sezóne, ktorá trvá až do 4. marca, aby sa poradili s niekým, kto má skúsenosti. Určite ich majú napríklad naši západní susedia, ktorí vo Viedni organizujú až štyristopäťdesiat plesov ročne. Bratislavčania ich však už tiež majú takmer osemdesiat. Alebo nech si tí menej skúsení prečítajú, ako sa majú obliecť, obuť, čo si nesmú doma zabudnúť, ako sa majú zdraviť, posadiť či s kým môžu tancovať.
No nielen účastníci plesu to majú náročné, ale určite aj jeho organizátori.
- Pripraviť kvalitný ples, pozvať naň správnych ľudí a napokon zabezpečiť všetko tak, aby všetci odchádzali domov spokojní, je už veľkým umením. Účasť na plese má byť udalosťou, ktorá povznesie ducha, zaručí krásne zážitky a zanechá v človeku len tie najkrajšie spomienky. Prajem teda všetkým radostné plesanie.
