HANDLOVÁ. Život sa s ňou nemaznal. O brata prišla Katarína (meno sme zmenili – pozn. red.) v bani, otec jej zomrel na rakovinu, pochovala už aj mamu. Dlhé roky žila s mužom, ktorý ju psychicky aj fyzicky týral, podvádzal ju s inými ženami. Trpela pri ňom len kvôli deťom. Nakoniec on požiadal o rozvod, lebo si našiel inú.
Po päťdesiatke prišla o prácu a keď nebola schopná platiť za bývanie, aj o strechu nad hlavou. Skončila v núdzovom bývaní neziskovej organizácie Jazmín v Handlovej. Aby toho nebolo málo, jej dospelá dcéra má vážne psychické problémy.
V súčasnosti v rámci dobrovoľníckeho projektu pracuje v Jazmíne, býva v prenajatom byte. Nevie však dokedy. Predpokladá, že opäť bude potrebovať pomoc.
Bitka pred deťmi
Katarínine manželstvo nebolo šťastné. Matka dvoch detí v ňom trpela.
„Týral ma fyzicky aj psychicky. Neraz ma naháňal so sekerou, vyhadzoval ma z bytu, bil ma pred deťmi,“ len s ťažkosťami vymenúva to najhoršie, čo v manželstve zažila.
Keď deti rástli, pred agresívnym otcom ju chránili, syn sa postavil proti otcovi. Katarína sa s ním nechcela rozviesť práve kvôli deťom, aj keď vedela, že muž ju podvádza. Práve iná žena, ktorú si našiel Katarínin muž, však nakoniec stála za rozvodom manželstva.
Roky týraná žena si myslela, že rozvodom sa skončila nešťastná etapa jej života a už ju a jej deti čaká len krajšia budúcnosť. Problémy však iba začínali.
„Odišla som spolu s dcérou a synom, ale už aj s jeho priateľkou a ich dieťaťom, do rodičovského domu. Pre nezhody v rodine, som ho však musela dva týždne pred Vianocami opustiť. Prenajali sme si jednoizbový byt, v ktorom sme všetci žili. Lenže v januári som prišla o prácu. Nájsť si novú pre ženu päťdesiatničku je takmer nemožné. Peniaze sa postupne míňali, až som už nemala ani na nájom,“ spomína si na ťažké okamihy života 56-ročná Katarína.
Práca ako terapia
Ako Handlovčanka vedela o Jazmíne, zariadení, ktoré pomáha ľuďom v núdzi. Prihlásila sa v ňom.
„Mali sme opäť strechu nad hlavou. Bolo to príjemné obdobie. S každým som dobre vychádzala, zapájala som sa do všetkých aktivít. Pracovala som celý život a stále musím niečo robiť. Robota mi pomáha zabudnúť na ťažké chvíle a problémy. Len škoda, že nemám stále zamestnanie,“ povzdychla si Katarína.
Problémy má so synom, starosti jej robí dcéra, ktorá má psychické problémy. Často vraj nevie, čo robí, niekedy má tendencie ublížiť aj matke, kričí na ňu, želá jej smrť.
Katarína hovorí, že, „je to s ňou ťažké. Občas sa jej aj bojím. Niekedy sa tak na ňu hnevám, že najradšej by som od nej ušla. Ale viem, že bezo mňa by si neporadila. Musím sa o ňu starať. Veď je to moje dieťa.“
Obe bývajú znovu v prenajatom byte. Katarína je ale s Jazmímom stále spojená, keďže v ňom bude pracovať do konca roka v rámci dobrovoľníckeho projektu. Čo bude po Novom roku, Katarína netuší. Nie je vylúčené, že sa opäť nasťahuje do Jazmínu.
„Asi to tak bude. Je to však môj druhý domov, už ho tak vnímam. Sú tam ľudia, ktorým dôverujem a som im vďačná, že mi pomáhajú,“ vyznala sa Katarína.
Jej život je neustále plný problémov, ktoré sa jej neraz zdajú neriešiteľné. Napriek tomu má v sebe kúsok optimizmu.
„Stále verím, že karta sa obráti a raz mne a mojim deťom bude lepšie,“ povzdychla si Katarína.
Racionálna pomoc
Osudov, podobných tomu, aký má Katarína, je neúrekom nielen v rámci Slovenska, ale aj prievidzského regiónu či Handlovej. Dôkazom je v tomto meste pôsobiaca nezisková organizácia Jazmín, ktorá prevádzkuje núdzové bývanie a útulok. Na budúci rok si pripomenie už desiate výročie svojej existencie. Za toto obdobie Jazmín pomohol stovkám ľudí.
„Dostávajú sa k nám tí, ktorí si už sami nevedia poradiť. Snažíme sa k nim byť empatickí, no nechceme ich len poľutovať, ale im aj racionálne pomáhať a správne nasmerovať ich život,“ povedala riaditeľka organizácie Viera Mrázová, ktorá bola sama obeťou tyranského manžela. Aj preto vie ženy pochopiť, vcítiť sa do nich.
Mrzí ju, že „aj po desiatich rokoch sa stále nájdu ľudia, ktorí útulok a núdzové bývanie odsudzujú, lebo podľa nich je len pre darmožráčov, opilcov, asociálov a ľahké ženy. Takéto videnie je veľmi zjednodušené. Nikto si nemôže byť dnes istý, či takéto zariadenie zajtra sám nebude potrebovať.“
V útulku, ktorý sa plní predovšetkým v zime, je dvadsaťsedem miest, v núdzovom bývaní osemnásť. V Jazmíne platí nulová tolerancia na pitie alkoholu, klienti si sami udržujú poriadok v izbách, ale aj v spoločných priestoroch.
„Stretávajú sa u nás rôzni ľudia, s rozmanitými osudmi a nie je ich málo. Objavujú sa preto aj nezhody v spolunažívaní. Stále ich však vedieme k tomu, aby si skôr vychádzali v ústrety, pomáhali si a podporovali sa,“ dodala Mrázová.
