HANDLOVÁ. Netradičnú záľubu má 22-ročný Handlovčan Jaroslav Orság. Venuje sa vábeniu jeleňov. V tejto činnosti patrí medzi slovenskú špičku, pretože na republikovom šampionáte sa minulý rok už po druhý raz stal vicemajstrom.
Napriek tomu, že ešte nikdy žiadneho kráľa našich lesov nezastrelil, rád sa chváli jeleňmi, ktoré privábil a poľovníkom sa ich podarilo uloviť.
Čím starší, tým lepší
Jaroslava zaujalo vábenie jeleňov už ako deväťročného. Vtedy bol s otcom v lese na hubách. Keď cez kopec prebehol jeleň, Jaroslavov otec ho začal vábil. Podarilo sa mu to, zviera bolo od nich vzdialené asi štyridsať metrov.
„Uchvátilo ma to. Bol to zážitok, ktorý vo mne zostal a priviedol ma k vábeniu,“ priznal mladý Handlovčan.
Vysvetlil, že vábenie je jeden z najstarších spôsobov lovenia zveri. Už pravekí ľudia sa snažili napodobňovať voľne žijúce zvery, aby sa k nim dostali čo najbližšie. Pre nich to bolo dôležité, lebo nemali palné zbrane, ale len luky.
Jaroslav kedysi skúšal aj vábenie iných zvierat, no nakoniec skončil pri jeleňoch, pretože sú to kráľovské zvieratá.
Používa vábničky vyrobené z rohov maďarského stepného dobytka. Sú veľké, musia ich tepelne upravovať, zvnútra aj zvonka opracovávať.
„Pri jej používaní sú dôležité hlasivky, na vábenie musí byť dobre vytrénované aj hrdlo. Čím je vábič starší, tým je hlas na vábenie lepší. Pozorujem to aj u seba, že čím som starší, tým viac sa zlepšujem. Verím, že tento trend bude pokračovať,“ hovorí s úsmevom Jaroslav, ktorý myslí na vyššie méty, ako je titul vicemajstra Slovenska.
Počúva jeleňa
Pokiaľ sa chce zlepšovať, musí cvičiť. Vábenie jeleňov sa využíva pri poľovačkách len v septembri, keď je ruja. Vábničku však musí Jaroslav brať do rúk aj počas roka, najmenej dvakrát do mesiaca. Cvičí doma aj v lese.
Príprava je dôležitá, no nestačí. Vábič musí vedieť počúvať jeleňa, prispôsobiť sa mu, pochopiť, čo ručí.
„Každé zviera je iné, inak ručí, má svoju povahu, správa sa osobite. Ak počujem jeleňa, nemôžem povedať, že ho hneď dostanem. Niekedy je to aj záležitosť viacerých dní. Musím ho spoznať, prispôsobiť sa mu,“ prezrádza Handlovčan.
Na súťažiach, ktoré sa konajú, sú viaceré disciplíny. Vábiči napríklad napodobňujú hlas jeleňa hľadajúceho jelenice, ktorý je aj v našich lesoch počuť najčastejšie. Súťažne napodobňujú tiež hlas jeleňa pri jeleniciach či zvieraťa, ktoré sa vyhráža.
Európska výzva
Len nedávno sa stal Jaroslav poľovníkom. Zatiaľ však jeleňa neulovil, sústreďuje sa na vábenie, takže pomáha iným lovcom. A zatiaľ sa mu darí. Trofejou pre poľovníka po zastrelení jeleňa je jeho parožie, pre Jaroslava je to fotografia so skoleným zvieraťom.
Vábenie si vyskúšal už aj v lesoch južnej Ameriky, kde bol na pozvanie kamaráta.
„Argentínske hory sú trochu iné ako naše, sú tam väčšie pláne. Správanie tamojších jeleňov je však podobné ako našich. Chcel by som sa do Argentíny vrátiť na istý čas a možno aj pracovne. Vábeniu sa tam takmer nikto nevenuje, asi by som sa uplatnil,“ myslí si Jaroslav.
V minulosti, keď sa prvýkrát stal vicemajstrom Slovenska vo vábení jeleňov, cestoval na majstrovstvá Európy do Litvy. V silnej konkurencii sa nepresadil. O to viac by chcel tento rok uspieť vo Francúzsku, kde bude ďalší európsky šampionát.
