PRIEVIDZA. Kostol Nanebovzatia Panny Márie je najstarším kostolom v Prievidzi. Väčšina ľudí ho pozná ako mariánsky kostol na cintoríne. Túto národnú kultúrnu pamiatku postavili okolo roku 1260. Z dostupných informácií, pochádzajúcich z roku 2004, ktoré sú v Pamiatkovom úrade v Prievidzi, sa dozvedáme, že pôvodne neskororománsky kostol v 15. storočí prestavali karmelitánmi. Upravili ho začiatkom 16. storočia a neskôr v rokoch 1678 a 1805. V roku 1767 pristavili kaplnku sv. Michala. Poslednú úpravu vykonali v roku 1863, kedy vymenili krov veže.
Našli pamätnú listinu
V Knihe súdnych rozhodnutí magistrátu v trestných záležitostiach z rokov 1774 – 1788, ktorá je uložená v bojnickej pobočke Štátneho archívu v Nitre, vo fonde Magistrát mesta Prievidza, sa nachádza odpis pamätného zápisu Pro memoria. Dozvedáme sa z neho o dvoch opravách veže kostola, a to v rokoch 1719 a 1779.
Bolo zvykom, ktorý pretrváva do dnešných čias, pri opravách veží kostolov zanechávať v nich odkazy pre budúce generácie. Obvykle boli vkladané pamätné zápisy „Pro Memoria“(na pamiatku, na zapamätanie si), ktoré informovali o obnove kostola, o spoločenskej situácii v meste, ako aj o zložení magistrátu alebo zastupiteľstva v čase opravy. Do veží ukladali aj mince alebo rôzne medailóny.
Prievidzský notár Ondrej Jesinský mladší 17. júna 1779 odpísal do mestského protokolu pamätnú listinu, ktorá bola nájdená pri oprave veže 9. júna 1779. Listinu napísal latinsky 28. augusta 1719 prievidzský mestský notár Ján Jozef Goltberger starší, aby ju vložili pre budúce generácie do opravenej veže kostola Nanebovzatia Panny Márie.
Píše sa v nej, že starú a vekom zničenú vežu dal opraviť bojnický prepošt Ján František Žilka, ktorý pochádzal z Prievidze spolu s celou obcou. Veľkým podporovateľom a iniciátorom opravy bol tiež prievidzský richtár.
Z odpisu listiny sa dozvedáme mená najvyšších cirkevných a svetských hodnostárov tej doby, ale aj mená predstaviteľov magistrátu Prievidze.
Richtárom Prievidze bol v roku 1719 Ján Karas, notárom Ján Jozef Goltperger starší, senátormi Mikuláš Karas starší, Ján Liška starší, Ján Bielický, Ján Jucha, Tobiáš Koliš, Martin Pavko starší, Ján Rosemperger, Ján Sakmáry starší, Ján Tomkovič, Juraj Polerecký. Dvanáste miesto senátora bolo neobsadené. Tribúnom ľudu bol Ondrej Pekár, kostolníkmi Juraj Polerecký a Ján Hladký.
Hlavným majstrom stavby bol Ján Lacko, ďalšími majstrami boli mlynári obce Ondrej Lacko, brat Jána a Juraj Drozd.
Zapísali aj ceny vína a piva
Notár Prievidze prostredníctvom zápisu oboznamuje budúce generácie s kurzom peňazí, a to kremnickým zlatým, toliarom, florénom, podflorénom, šestákom, sedmákom, grošom, polturákom, grajciarom, peniazom alebo bapkou. Ďalej notár informuje o cenách obilia, teda pšenice, oziminy, jačmeňa, špaldovej pšenice, ovsa, prosa, pohánky, ale aj hrachu či šošovice. Nechýbajú ani vtedajšie ceny vína a piva.
V odpise listiny je zmienka o mestských pečatiach. Prievidza používala ako prvú pečať zobrazujúcu apoštola sv. Bartolomeja stiahnutého z kože. V dobe napísania a spečatenia pamätného zápisu používala už len pečať, ktorá zobrazovala sv. Anjela Strážcu.
Zaujímavou informáciou je, že Prievidza mala v prvej polovici 18. storočia dva farské kostoly. Dolný kostol, zasvätený Sv. Bartolomejovi, ktorý bol dostatočne veľký, dobre vybavený zvonmi, oltármi a organom. Vedľa neho sa smerom na východ nachádzala fara s triviálnou školou, ktorej učiteľom ako aj rektorom bol Ján Hricofi starší a jeho syn tiež Ján bol organistom.
Horný kostol, tiež farský, ktorý bol zasvätený sv. Márii Nanebovzatej, bol ohradený múrom s hradbou. Vedľa neho bol cintorín na pochovávanie mŕtvych a okrúhla kostnica plná kostí zomrelých. Prievidzským farárom bol Michal Piaček.
Priložia nový odkaz
Na námestí bola radnica a Prievidza vlastnila dva mlyny, vodnú pílu, kamenný pivovar a jatku na námestí. Ďalej jej patrili dve dediny, ktoré boli kráľovským darom, a to Veľká a Malá Lehôtka a tretia dedina - majer Moštenica, kde boli kopanice, vrchy a lesy s úbočiami, na ktorých boli kedysi vinice.
V závere pisár spomína Kolégium bratov piaristov, ktoré založila nebohá Františka Khuen de Belassy, vdova po palatínovi Pavlovi Pálfim z Erdödu. Všetci obyvatelia vyznávali rímskokatolícku vieru.
Veža kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorá bola naposledy opravená v roku 1779, vydržala nepoškodená celé stáročia.
Raz nastane čas, kedy sa opäť pristúpi k novej oprave a počas nej, možno už nasledujúce generácie zistia, aké poklady a odkazy veža ešte ukrýva a k týmto odkazom priložia aj ten svoj.
Autor: Zuzana Kotianová
