PRIEVIDZA. Napriek tomu, že vegetariánstvo je už v dnešnej dobe celkom rozšírený spôsob života, jeho prísnejšia forma – vegánstvo je pre mnohých stále tabu. Väčšina dnešných konzumentov si nevie predstaviť, že by počas života nejedla žiadne mäso, mliečne výrobky, vajcia či med. To je filozofia vegánov – vylúčiť zo svojho jedálnička akékoľvek živočíšne produkty.
Zatiaľ čo donedávna lekári vegánstvo skôr zaznávali, súčasné výskumy ukazujú, že vegetariánske a vegánske stravovanie nemusí byť nezdravé.
Z lásky k zvieratám
Vegáni sú ľudia, ktorých ovplyvňuje hlavne etické správanie k zvieratám ako plnohodnotným bytostiam našej planéty. Vegáni sa na kravu nepozerajú ako na jedlo či zdroj mlieka, ale ako na bytosť, ktorá si rovnako ako človek, zaslúži žiť dôstojný život bez utrpenia a väznenia. Okrem toho rastlinnú stravu považujú za chutnú a predovšetkým zdravú.
„Pre nás nie sú zvieratá podriadený poddruh, ale rovnocenné tvory, o ktorých osude nemáme právo rozhodovať. Sú to živé bytosti, ktoré rovnako ako my cítia bolesť, strach, majú emócie. Nemajú slúžiť ľuďom. Sú súčasťou tohto sveta a treba ich rešpektovať,“ priblížila vegánka Danica Sliacka.
Vo vyspelých krajinách už má vegánstvo svoje pevné miesto v spoločnosti, venujú sa mu rôzni odborníci na výživu a lekári. U nás je známejšia skôr miernejšia forma – vegetariánstvo, ktorá vylučuje zo stravy mäso, no povoľuje mlieko či vajcia.
Vegetariáni sú pre väčšinu vegánov akceptovateľní. „Je to krok vpred, aj keď podľa nás jesť mlieko a vajcia je neetické,“ povedal vegán Peter Beňadik.
Argumentuje tým, že krava, ako každý cicavec, má mlieko len, keď porodí teľa. „To býva hneď v prvý deň násilne od matky oddelené a vychované na umelej strave. V horšom prípade putuje rovno na bitúnok. Žiadny dospelý cicavec na zemi nepije v dospelosti mlieko. Okrem toho žiadne zviera nepije mlieko iného druhu, je to zvrátené. Prečo teda prevláda názor, že pre ľudí je to zdravé?“ pýta sa.
Danica Sliacka poukazuje aj na kruté zaobchádzanie so sliepkami vo „vaječnom priemysle“. „Keď sa kuriatka vyliahnu, okamžite absolvujú takzvané sexovanie, ktoré oddelí sliepočky od kohútikov. Samčekovia sú tesne po narodení zabití plynom alebo zaživa pomletí. Preto aj konzumácia vajec je podporou krutosti,“ myslí si.
Životný štýl
Vegáni sa nestotožňujú s chovom a zabíjaním zvierat pre mäso, mlieko či vajcia, ich filozofia však siaha aj ďalej. Títo ľudia sú proti kožušinovým farmám, nepodporujú cirkusy so zvieratami, nepoužívajú kozmetiku testovanú na zvieratách a bojkotujú aj produkty, pri výrobe ktorých sú v rozvojových krajinách vykorisťovaní ľudia alebo sú výsledkami detskej práce.
Už aj na Slovensku sa snažia organizovať prednášky a akcie, na ktorých približujú verejnosti pravdu o živočíšnej produkcii. „Väčšina ľudí nechce vidieť pravdu. Odmietajú počúvať o praktikách na bitúnkoch, v pokusných laboratóriách, na farmách či v cirkusoch, aby ich nehrýzlo svedomie. Nevnímajú realitu a v pokoji pokračujú vo svojom životnom štýle. Neuvedomujú si pri tom, že neškodia len sebe, ale celej planéte,“ povedal Beňadik.
Podľa jeho slov, už dnes nie je tajomstvom, že živočíšna produkcia má závažné negatívne dopady na ekológiu. „Ľudia v Afrike hladujú, zatiaľ čo na svete sú tisíce kilometrov plantáží s krmivom pre hospodárske zvieratá, ktoré skončia na našich tanieroch. Nehovoriac o tom, že na produkciu mäsa je potrebné mnohonásobne väčšie množstvo vody ako na pestovanie rastlín. Škodlivé plyny vypúšťané do ovzdušia z chovov hospodárskych zvierat výrazne prevyšujú emisie v doprave. Ľudia budú musieť zmeniť svoj životný štýl, pretože dnešný spôsob života vedie planétu do záhuby. Nebude iná možnosť ako obmedziť produkciu a teda aj spotrebu mäsa,“ vymenúva.
Vegánské večere
V Prievidzi skupina ľudí okolo Sliackej a Beňadika už niekoľkokrát zorganizovala akciu s názvom Vegánska večera. Ľudia sem môžu prísť, ochutnať vegánske špeciality, priniesť vlastné výtvory a podeliť sa o nápady s ostatnými. Súčasťou týchto večerov sú aj prednášky, projekcie a workshopy ohľadom etického spôsobu života.
„Chceme verejnosti ukázať, aká krutá je živočíšna produkcia, ako zvieratá trpia v kozmetickom priemysle, pre módu či naše pobavenie. Zároveň prezentujeme alternatívy – etický spôsob života bez krutosti a ubližovania,“ vysvetlila Sliacka.
Prednášky poukazujú na výhody stravovania sa bez živočíšnych produktov, rozoberajú ho zo zdravotného hľadiska. Hovoria aj o negatívnych javoch spojených s jedením mäsa.
„Ľudia majú z vegánstva paniku, jesť mäso je jednoducho zvyk. My sa však cítime zdravší, stratili sme prebytočné kilá,“ povedala Sliacka.
Už aj Prievidžania môžu ochutnať vegánské špeciality v prvej takzvanej cruelty free (bez krutosti, pozn. redakcie) reštaurácii.
Napriek tomu majú vegáni stále problém sa vonku najesť. „V tomto smere na Slovensku vládne veľká neprofesionalita. Väčšinou si varíme doma, v reštauráciách veľa možností nemáme,“ vysvetlil Peter Beňadik. Odmieta presvedčenie mnohých ľudí, že vegáni nemajú čo jesť a ich jedálniček je fádny a nezdravý.
Je vegánstvo drahé? „Záleží na tom, ako sa človek stravuje. Nákupy v bio obchodoch môžu peňaženku zaťažiť. No dá sa jesť aj lacnejšie. Sám si doma vyrábam mlieko a iné potraviny, mnohé produkty si dokážem dopestovať,“ povedal a doplnil, že „vegáni a vegetariáni nie sú žiadni vychrtlí hipisáci. K tejto komunite ľudí patrili aj mnohé známe osobnosti ako Einstein, Kafka, Tolstoj, Bernard Shaw a iní. Aj mnohí známi vrcholoví športovci sú vegáni.“
Odborníčka: Vegetariáni majú lepšie znalosti o zdravej výžive
Hrozbou pre konzumentov mäsa sú najmú nekvalitné výrobky, ktoré sa dajú bežne kúpiť na pultoch predajní.
PRIEVIDZA. Všetko s mierou a hlavne kvalitné potraviny sú zárukou zdravého životného štýlu. Či už ide o mäso alebo rastlinnú stravu. Česká odborníčka na výživu Margit Slimáková tvrdí, že vegetariánstvo alebo vegánstvo môže byť pri dodržiavaní pestrosti stravovania mimoriadne zdravým životným štýlom.
Je vegetariánstvo / vegánstvo nezdravé?
- Odborné medzinárodné organizácie sa už roky zhodujú v názore, že správne aplikované vegetariánstvo a dokonca aj vegánstvo sú zdravé stravovacie spôsoby. Postoj týchto organizácií najlepšie vystihuje stanovisko Americke dietickej asociácie, podľa ktorého sú správne plánované vegetariánske diéty zdravé a môžu pomôcť v terapii aj prevencii ochorení.
Prevažná väčšina vegetariánov má vyššie znalosti o zdravej výžive ako bežná populácia a nie je pre nich žiadnym problémom zabezpečiť si zdravú výživu.
O vegetariánoch / vegánoch sa hovorí ako o ľuďoch bez života, slabých, bledých... Je to pravda?
- Určite nesúhlasím. V prípade, že niekomu vegetariánska strava neprospieva, je možné, že vegetariánstvu nerozumie, nevie ho praktizovať alebo nie je vhodné pre jeho konštitučný typ a mal by vyskúšať zmenu alebo sa poradiť s odborníkmi. Správne praktikované vegetariánstvo vedie k zdravému telu a dostatku energie.
Ohrozuje matka – vegetariánka – svoj plod, prípadne dieťa v čase dojčenia?
- Nie. Vegetariánstvo je možné praktizovať v každom životnom období. Nie je dôvod aby dobre prospievajúca vegetariánska maminka musela počas tehotenstva začať jesť mäso. Naopak, tehotenstvo nie je obdobím na zahájenie akejkoľvek závažnejšej zmeny v strave. Aj dospievajúce dieťa môže byť vegetariánom, ale pozor na vegetariánov idealistov, ktorí sú schopní bez akýchkoľvek znalostí len vynechať mäso a jedálniček postaviť na hranolkách so šiškami. Tu však ide o nesprávne pochopenie vegetariánstva.
Môže dlhodobá nadmerná konzumácia mäsa spôsobiť zdravotné problémy?
- V prípade konzumácie kvalitného mäsa, to znamená mäsa zo zvierat kŕmených kvalitnou, pre ne prirodzenou stravou, žijúcich v zdravom prostredí, nie je problémom ani vyššia konzumácia. U nás je problém, že prevažná väčšina produktov je zo zvierat kŕmených neprirodzenými kŕmnymi zmesami, krmivami často obsahujúcimi geneticky modifikované potraviny a v podstate celý život trpiacimi. Také mäso sa potom ešte často upravuje do polotovarov prídavkom mnohých zdraviu škodlivých aditív. Vyššia konzumácia takéhoto mäsa je v štúdiách spájaná s vyšším výskytom srdcovo-cievnych ťažkostí, obezity alebo niektorých nádorových ochorení.
Odporúčate vegetariánstvo ako zdravý životný štýl?
- Vegetariánstvo je úžasný a skvelo chutiaci stravovací spôsob. Nemyslím si, ale, že je najlepším alebo jediným vhodným pre všetkých. Napriek tomu by pravdepodobne väčšine bežne sa stravujúcich konzumentov vyspelých zemí viac prospelo určité obmedzenie konzumácie mäsa a väčšie množstvo zeleniny na tanieri.
(jar)
Vegánske Vianoce
Pre vegánov sú tradičné vianočné jedlá symbolom šialeného zabíjania kaprov a chladničiek plných mŕtvol. Ich predstava Vianoc bez krutosti je verejnosťou často zosmiešňovaná.
PRIEVIDZA. Vegánske Vianoce sa od tých klasických líšia predovšetkým štedrovečerným menu. Žiadny z ich pokrmov neobsahuje živočíšne produkty.
Títo ľudia sa ešte stretávajú s nepochopením a odmietaním, oni však žijú šťastne s vedomím, že pre ich večeru netrpelo žiadne zviera.
Ako vysvetlila vedúca vegánskej reštaurácie Vogfood v Prievidzi Katka Stanková, v tradičnom vegánskom menu sa objavuje napríklad kapustnica s údeným tofu, vyprážaný sójový, seitanový alebo hlivový rezeň so zemiakovým šalátom a sójovou majonézou. Sladkosti sa zvyknú robiť zo sušeného ovocia a orieškov.
VEGÁNSKE POCHÚŤKY
Zemiakový šalát so zeleninovými fašírkami
Bežný zemiakový šalát so smesou mrkvičky, hrášku, cibule a kyslých uhoriek doplníme sójovou majonézou. Tyčovým mixérom v zaváraninovom pohári zmixujeme 1 dcl sójového mlieka s 2 dcl oleja, 2 lyžice citrónovej šťavy, 1 lyžičku horčice a štipku čierneho korenia. Podávame so zeleninovými fašírkami: na cibuľke osmažíme za hrnček strúhaného zeleru, kým nezačne voňať, a primiešame za hrnček jemných ovsených vločiek. Dosolíme a okoreníme. Pre rybaciu arómu môžeme pridať morské riasy. Spravíme fašírky a smažíme.
Zemiakový šalát bez majonézy s kelovými fašírkami
Zemiaky uvaríme v šupke, nakrájame na kolieska a zmiešame s kyslými uhorkami a nadrobno pokrájanou cibuľkou. Pridáme nálev - vo vode uvaríme ocot (môže byť jablkový), cukor, bobkový list a čierne korenie - sladkokyslé podľa chuti. Fašírky: 1 hrnček uvarenej červenej šošovice, 1 hrnček pokrájaného kelu, asi ¼ pokrájaného póriku , 1 hrnček ovsených vločiek, 8 lyžíc ryžovej múky, 2 lyžice horčice, 2 čajové lyžičky soli, 2 čajové lyžičky sušeného cesnaku, 1 čajová lyžička rasce, 1 čajová lyžička majoránky, čierne korenie podľa chuti. Všetko zmiešame, vytvoríme fašírky a smažíme na oleji.
Orechové kolieska
Namočíme dve hrste sušených marhúľ, rozmixujeme ich v sekáčiku a štvrtinu vzniknutej kaše odoberieme. Zvyšok zmiešame s hrnčekom mletých lieskovcov a lyžicou agávového sirupu (môžeme použiť aj iný druh orechov a strúhaný kokos) vznikne lepivé cesto, z ktorého robíme guľky a následne placky. Ozdobíme ich zvyškom rozmixovaných marhúľ, a pre maškrtných aj surovou čokoládou alebo kakaom.
Pšenové guľky
100g mandlí, 200g kokosu, 200g pšena, 100g hrozienok, škorica.
Pšeno prepláchneme vriacou vodou a 20 minút varíme na miernom ohni podľa návodu. Hrozienka a mandle rozmixujeme v sekáčiku. Hotové pšeno necháme trochu vychladnúť, všetko zmiešame, spravíme guľky, vyváľame v kokose so škoricou.
(jar)
