PRIEVIDZA. Dobytok a domáce zvieratá boli kedysi pre ľudí mimoriadne dôležité, pretože z nich mali osoh, boli zdrojom ich živobytia. Kravy boli využívané aj ako ťažné zvieratá, ovce dávali vlnu, husi perie, sliepky vajíčka a všetky v istom čase poslúžili aj ako zdroj obživy.
Ich chovatelia si uvedomovali, čo všetko im zvieratá dávajú, preto im patrične prejavovali svoju vďačnosť. Napríklad aj počas vianočných sviatkov, keď sa zvieratám niečo ušlo zo štedrovečerného stola.
Maštaľ zdobili čečinou
Vianočné dni mali v minulosti pre roľníka vždy príchuť bilancovania končiaceho sa roka.
„Pred príchodom sviatkov boli na dedine zabíjačky,“ pripomína Jozef Fabian, ktorý sa už roky venuje poľnohospodárstvu na hornej Nitre.
Zakáľačky boli podľa neho symbolom hojnosti každého sedliaka a dali vždy základ a istoty gazdovským rodinám naplnením komory, ktorej zásoby využili aj počas Vianoc.
Hospodárske zvieratá na roľníckom dvore boli vždy základom gazdovstva a od bohatosti a početnosti zvierat v maštali bol hodnotený každý gazda.
„Zvieratá boli jednak zdrojom živobytia, ale aj dopravný prostriedok a producent maštaľného hnoja, čo je základ pre poľnú výrobu. Preto si každý dobrý gazda pred štedrou večerou najprv uctil doma svoje zvieratá,“ objasnil Fabian.
Zvyky boli v rámci Slovenska rozmanité. Veľmi často dostávali domáce zvieratá vianočné oplátky, niekde aj medovníky alebo jabĺčka. Dokonca v niektorých oblastiach im dávali aj vianočné opekance, niekde známe ako pupáky či pupáčiky a vodu z nich nalievali pod ovocné stromy, aby mali dobrú úrodu.
Zvieratá dostali aj pridané na šrote a gazda v maštali rozhodil mak, aby boli dobré prírastky teliat, prasiatok či mladej hydiny.
K roľníckym dvorom vždy patrili aj pes a mačka a aj im sa ušli dobroty na prilepšenie.
„Niektorí gazdovia dokonca čečinou vyzdobili maštale a povešali na ňu medovníky s orechmi. Ovocinári zas dali na stromy vo svojich sadoch lojové guľky, aby aj sýkorkám dopriali maškrtu. Samozrejme, ešte ráno na Štedrý deň členovia rodiny vyčesali kone aj dobytok a prútikom pošibali dojnicu, aby bolo dostatok mlieka v nasledujúcom roku,“ vysvetlil Fabian.
Doja aj na Štedrý deň
V súčasnosti, keď sa už poľnohospodárstvo zmenilo na veľkovýrobu, mnohé zo spomínaných zvykov ustúpili. Napriek tomu podľa Fabiana na družstvách a v maštaliach má vianočná atmosféra stále svoje miesto.
„Dobrí družstevníci či farmári vždy prilepšia kŕmnu dávku na Štedrý deň, pridajú niečo na šrote. Niektorí poľnohospodári dajú do válovov symbolicky vianočné oblátky s medom a cesnakom, čo sú symboly zdravia, ovciam dajú jabĺčka a teľatám vajíčko,“ prezradil.
Hospodárske zvieratá potrebujú starostlivosť aj počas sviatočných dní. Poľnohospodári sa preto ešte pred Vianocami intenzívne pripravujú na predzásobenie objemovými krmivami. Na dvoroch, kde sú dojnice sa musí stále dojiť a všetky zvieratá musia byť aj na Štedrý deň nakŕmené.
„Chovatelia naplnia jasle tak, aby mali dobytok a ovce dostatok krmiva. Na niektorých farmách už dokonca prebieha aj kotenie oviec a telenie kráv. Život v maštali sa jednoducho nezastaví, je to nekonečný proces,“ zdôraznil Fabian.
Dobrý gazda či roľník si podľa neho zasadne so svojou rodinou k štedrovečernému stolu až vtedy, keď sa postará o zvieratá. „Platilo to v minulosti a platí aj v dnešnej digitálnej a elektronickej dobe,“ uzavrel.
Zvieratá v zoo Bojnice
Zvieratá v bojnickej zoo pocítia aj tento rok, že sú Vianoce. Dostanú darčeky, v ktorých budú dobroty.
„Pochutia si na nich a ešte predtým im rozbaľovanie darčeka prinesie zábavu. Dostanú ich napríklad medvede, šelmy alebo obyvatelia pavilónu opíc,“ povedala Anna Kohutková zo zoo Bojnice.
Záhrada je otvorená po celý rok, teda aj na Štedrý deň alebo na Silvestra.
Posledný deň v roku je pre ohňostroje a zábavnú pyrotechniku stresujúce aj pre zvieratá v bojnickej zoo.
„Je to hluk, ktorý nie je každodenný, takže zvieratá vyrušuje. Niektoré sú už však zvyknuté,“ dodala Kohutková.
(mak)
