PRIEVIDZA. V teple Charity – domu sv. Vicenta v Prievidzi sleduje počas mrazivého dopoludnia niekoľko bezdomovcov televízny seriál. Popíjajú čaj, navzájom sa podpichujú, smejú sa.
Prichádzajú medzi nich pracovníčky mestského úradu, pýtajú sa ich, či niečo nepotrebujú, ako im môžu pomôcť. Ide o pravidelný monitoring sociálnych pracovníčok medzi bezdomovcami.
Dvaja požiadali o pomoc
V charite trávi čas aj 57-ročný Jozef. Úsmev z tváre sa mu stratí, keď sa ho spýtame na dôvody, pre ktoré sa ocitol na ulici.
„Mal som peniaze, ktoré sme si po smrti rodičov so súrodencami rozdelili. Aj v kartách som nejaké vyhral. Ale nakoniec som o všetky prišiel, prepil som ich, prehajdákal. Bolo to možno aj milión korún,“ rozhovoril sa Jozef.
Nevie ešte, kde prežije Vianoce. Rázne však odmieta, že by ich prežil vonku, na ulici. Určite vraj bude mať cez sviatky strechu nad hlavou, buď v nocľahárni charity alebo v útulku, ktorý prevádzkuje mesto.
Jozef je bez akéhokoľvek príjmu, pretože nemá ani občiansky preukaz. „Vybavím si ho a budem dostávať aj nejaké peniaze,“ hovorí odhodlane.
Pomôcť mu pri tom môžu aj pracovníčky mestského úradu, preto chodia medzi bezdomovcov.
„Vlani po monitoringu v teréne za nami prišli dvaja bezprístrešní obyvatelia a požiadali o pomoc pri vybavovaní dokladov. Možno to nie je veľa, ale aj tak sme spokojní, že stretávanie s nimi prináša ovocie,“ povedala vedúca sociálneho oddelenia Mestského úradu v Prievidzi Jana Králová.
Za bezdomovcami boli sociálne pracovníčky spolu s mestskými policajtmi nielen v útulku a charite, ale aj vonku pred obchodnými domami, ale tiež v takmer rozpadnutej budove v blízkosti rieky Nitry. Priestor, ktorý si sami bezdomovci vyhrievajú, odmietli opustiť.
Vzdal sa alkoholu
Štyridsaťtriročný František využíva služby prievidzského útulku dlhé mesiace. Prežije v ňom už druhé Vianoce.
„Navaria nám štedrovečernú večeru, bude to príjemné,“ hovorí pokojne, no nie príliš šťastne František.
Myslí si totiž, že jeho život už nemá zmysel, nemá prečo žiť. Rodina sa od neho odvrátila.
„Môžem si za to sám. Keď som bol mladý, robil som chyby. Pil som, nevážil som si peniaze, rodinu ani seba,“ priznáva muž, ktorý si vyskúšal aj prespávanie na ulici.
V súčasnosti, keď abstinuje, býva v útulku. Svoju budúcnoť nevidí ružovo.
„Bol som odsúdený, pôjdem na tridsať mesiacov do väzenia. Potom ešte desať rokov bude trvať, kým budem mať čistý register trestov. Bez toho sa len tak ľahko nezamestnám. Nečaká má nič dobré,“ povzdychne si.
František je podľa Královej jeden z tých bezdomovcov, ktorí sa snažia o zmenu vo svojom živote. Prestal piť, preto môže bývať v útulku.
„U mnohých je alkohol veľkou prekážkou, ktorú nedokážu prekonať, aby mohli prespať našom zariadení,“ zdôraznila Králová.
Útulok má kapacitu dvadsaťpäť miest, nocľaháreň v charite dvadsať. V oboch však v prípade väčšieho ochladenia môžu kapacitu postelí zvýšiť. Vlani, napriek tomu, že boli silné mrazy, v Prievidzi žiadny bezdomovec na podchladenie nezomrel.
V súčasnosti žije v okresnom meste asi sedemdesiat ľudí bez domova. Presné číslo úradníci nepoznajú, pretože bezdomovci často migrujú medzi mestami.
