BOJNICE. Okrem triumfov v Nemecku sa môže pochváliť aj titulom najlepšej hádzanárky Slovenska za rok 2012.
Ako sa vám podarilo dostať do popredného nemeckého klubu THC Thüringer?s
- Celkovo do Nemecka som sa dostala cez bývalú spoluhráčku Halasovú, ktorá ma odporučila trénerovi, ktorý bol zhodou okolností tiež Slovák. Asi takto sa začalo moje putovanie s rodinou po Nemecku.
A čo ostatná vaša nemecká kariéra?
- Prvé dva roky som bola v klube Sulzbach/Leidersbach. V súťaži sme boli nováčikom, a tak prednosťou bolo udržanie sa v Bundeslige. Po dvoch rokoch klub skrachoval, ale našťastie som nemala problém s ponukami z najvyššej nemeckej súťaže. Išla som na rok do Trieru, kde sme tiež bojovali o záchranu. Následne prišla ponuka z Oldenburgu, ktorý sa pohyboval okolo piateho miesta. Tam som dostala možnosť zahrať si aj na medzinárodnej úrovni pohár EHF. Po tejto úspešnej sezóne som sa dohodla s terajším trénerom na prestupe do THC, kde hrám moju tretiu sezónu.
Aký pocit ste mali pri zisku nemeckého titulu?
- Jednoducho fantastický. Po dlhom roku ťažkých zápasov v Bundeslige som si ho strašne vážila. Pocity sa nedajú ani opísať, veď pred pár rokmi som len v kútiku duše snívala o niečom podobnom a teraz mám na konte už dva tituly majstra Nemecka.
Čo sa dialo po víťaznom zápase v šatni?
- Veľmi nič, pretože sme sa v nej ani moc nezdržali. Viac toho bolo na palubovke, kde striekalo šampanské a radovalo sa. Oslavovali sme pred fanúšikmi dosť dlho, potom sme sa len rýchlo prezliekli a išlo sa na tribúnu, ktorá bola postavená pred halou. Tam sa spievalo, tancovalo a ďakovalo. Zvyšok osláv sme strávili v miestnom podniku, na druhý deň nás privítal primátor.
Po výhre v pohári to bolo niečo podobné?
- Tiež to bolo skvelé, hlavne posledné zápasy final-four, na ktorých panuje úžasná atmosféra. Aj keď sa hralo v Göpingene, čo je dosť ďaleko od nás, prišlo nás povzbudiť cez 400 fanúšikov a všetci v červených tričkách. My sme sa im za podporu odmenili, cesta domov potom už ušla veľmi rýchlo, pretože sme ju prespievali a pretancovali.
Atmosféra na obyčajných zápasoch Bundesligy či Ligy majstrov je porovnateľná?
- Možno sa budem opakovať, ale je tiež fantastická. Na zápasy v domácej lige chodí v priemere 1 000 divákov, na Ligu majstrov vyše 2 500, pretože sa hráva v inej hale, ktorá má väčšiu kapacitu. Hoci doma býva vypredané, máme skvelých fanúšikov, ktorí chodia s nami aj na zápasy von.
Koľko sa ešte plánujete hádzanej venovať na profesionálnej úrovni?
- Ani sama neviem. Vždy si hovorím, že pokiaľ mi bude zdravie slúžiť. Teraz nanešťastie neslúži, po tejto sezóne budem mať ešte rok zmluvu v Thüringere, takže zatiaľ zostanem tu a potom uvidím. Asi však budem už musieť zmierniť tempo, pretože hrať u majstra je fyzicky náročné, veď máme zápasy Bundesligy, Ligy majstrov i pohára, takže môj hrací kalendár je viac než nabitý. Samozrejme, popri tom všetkom stíham ešte aj reprezentáciu, takže niekedy mám toho naozaj dosť.
Plánujete sa vrátiť domov na Slovensko?
- Zatiaľ nie. Dcérka mi chodí už do druhej triedy, a tak momentálne nerozmýšľam nad návratom.
Čo by ste poradili bojnickým hádzanárom, aby sa aj im podarilo dotiahnuť to tak ďaleko?
- Intenzívne trénovať a trénovať. Keď príde možnosť ísť hrať von, netreba sa jej báť a skúsiť svoju šancu.
Majsterky Nemecka THC Thüringer. FOTO: ARCHÍV LJ
Jakubisová utrpela nepríjemné zranenie
Rodáčka z Bojníc, hádzanárka Lýdia Jakubisová musela sezónu prerušiť pre roztrhnutý predný a bočný krížový väz v kolene.
BOJNICE. Zranenie vyradí majsterku Nemecka a víťazku pohára na niekoľko mesiacov.
Sezóna sa predčasne skončila pre najlepšiu hádzanárku Slovenska za rok 2012 Lýdiu Jakubisovú, ktorá si roztrhla väzy v kolene. „V poslednom ligovom zápase pred reprezentačnou pauzou som šla do trháku a pri dopade mi vyskočilo koleno,“ nešťastnú situáciu opísala Jakubisová.
Tridsaťdvaročné krídlo aktuálneho nemeckého majstra Thüringeru tak bude nejaký čas pauzovať, momentálne už tretí týždeň čaká na potrebnú operáciu. „Nemohli ma operovať hneď, musím čakať, kým koleno znova bez bolesti vystriem a ohnem aspoň do 100 stupňov,“ dodala Jakubisová.
Rodáčka z Bojníc pôsobí v Nemecku už šesť rokov. Najskôr sa v roku 2007 dostala zo Šale do Sulzbachu a neskôr do Trieru, z ktorého prestúpila do popredného nemeckého klubu Oldenburg. Jej poslednou zastávkou je momentálne THC Thüringer, v ktorom sa jej podarilo získať nemecký pohár i titul.
IVAN MRIŠKA
