PRIEVIDZA. Prácu dvoch mladých slovenských misijných dobrovoľníčok v africkej Tanzánii, Emílie Biháriovej a Zuzany Ďurikovej, približuje výstava fotografií pod názvom Dobrodružstvo s Bohom v Afrike. Sprístupnená je v Regionálnom kultúrnom centre v Prievidzi.
Opustili zamestnanie
Na misiu do malej zapadnutej dedinky Shelui v centrálnej Tanzánii sa obe priateľky dostali v roku 2011 na pozvanie miestneho kňaza Francisa. Jedna z nich, Emília, sa s ním spoznala pred dvanástimi rokmi na kurze taliančiny v Ríme.
„Obe rady cestujú a pozvanie na takéto dobrodružstvo v Afrike im prišlo vhod,“ informovala komisárka výstavy Jana Hvojniková z Regionálneho kultúrneho centra. S Emíliou sa dobre pozná, sú spolužiačkami z vysokej školy.
Pôvodne prišli dobrovoľníčky iba na tri mesiace. Keď uvideli, čo všetko kňaz Francis pre tamojších obyvateľov robí, začali ho vraj považovať za výnimočného človeka, za skutočný živý príklad, ako byť božím nástrojom na zemi.
Lenže kňaz na všetko nestačí. Tamojšie deti sa pritom najviac potrebujú učiť angličtinu. V Tanzánii je totiž úradným jazykom okrem svahilčiny aj anglický jazyk. Bez ovládania angličtiny sa tamojší mladí ľudia nemôžu dostať do škôl. Nielen na strednú či vysokú, ale ani na základnú. Preto sa dobrovoľníčky rozhodli predĺžiť svoju misiu.
Dali výpovede v zamestnaní a vymenili pohodlnejší život v Bratislave za prácu v misii. Už viac ako tri roky takto Emi a Zuzi, ako ich tam skrátene volajú, pomáhajú nielen deťom, ale aj dospelým. S podporou priateľov, známych, aj neznámych ľudí sa pustili do stavby materskej školy. Dnes sa už v nej deti učia. Hoci je škôlka katolícka, navštevujú ju aj anglikáni, luteráni aj moslimovia.
Chcú kúpiť traktor
V začiatkoch pre obe dobrovoľníčky bolo najťažšie zvládnuť živé sheluiské deti, naučiť ich obsedieť na jednom mieste, oslovovať sa menami a postupne aj komunikovať po anglicky.
„Ich škôlkari však teraz už môžu navštevovať základnú školu,“ zdôraznila Hvojniková.
Najbližšie ciele podľa nej majú rovnako odvážne. Dať do prevádzky internetovú kaviareň, zaobstarať kňazovi Francisovi traktor, piecť a predávať chlieb, ale hlavne sa pustiť do stavby budovy základnej školy.
„Pevne dúfajú, že sú to nielen ich, ale aj ďalšie božie plány, na čo sa ako veriace katolíčky stále spoliehajú“, dodala kurátorka.
Na výstave, ktorá potrvá do 19. decembra, si návštevníci môžu pozrieť približne päťdesiat farebných veľkoplošných fotografií aj s obsiahlym vysvetľujúcim textom. Predstavujú na nich tiež život miestnych obyvateľov pri práci i zábave.
