PRIEVIDZA. Obrovský úspech si pripísal v októbri, keď sa mu ako prvému Európanovi podarilo zvíťaziť na prestížnom celosvetovom podujatí bojových športov Tatneft Cup v ruskej Kazani.
Zaznamenali ste v tomto roku pomerne veľa úspechov, ktorý si vážite najviac?
- Teší ma, že sa mi podarilo zdolať päťnásobného majstra sveta Jiřího Žáka, no jednoznačne je to víťazstvo v kategórii do 80 kilogramov na Tatneft Cupe, ktorý bol označený za turnaj roka.
Aký priebeh mali zápasy celoročného turnaja Tatneft Cup 2013?
- V prvom kole som narazil na Surinamčana Leandra Tama, zápas bol jednoznačný. Druhé kolo už bolo oveľa náročnejšie, pretože som sa stretol s minuloročným finalistom, Maročanom Hicham El Gaoui, no po náročnom dueli a výhre v štvrtom kole sa mi podarilo postúpiť medzi najlepšiu štvorku. V semifinále som si zmeral sily s Ukrajincom Sergejom Papušom, jeho som tiež zdolal pomerne hladko, zápas skončil 9 sekúnd pred koncom štvrtého kola, kedy rozhodca uznal súpera za KO.
A čo ten finálový zápas, aj ten bol jednoduchý?
- Nie, ten bol práve najťažší. Proti Holanďanovi Marinusovi Schoutenovi to bolo ozajstné finále, doťahovali sme sa bod po bode. V štvrtom kole som si dal záležať na tom, aby som sa viackrát trafil jednoznačne, a aby som mu čo najmenej dovolil zasiahnuť mňa, čo sa našťastie podarilo a zvíťazil som.
TATNEFT CUP: Vladimír Idrányi vs. Marinus Schouten
Čomu pripisujete tento úspech?
- Dôvodov je viacero, no pravdepodobne mi pomohlo, že som zmenil školu a začal som spolupracovať s pražským trénerom Viktorom Petrlíkom z LannaGymu.
A čo ešte dopomohlo k vášmu víťazstvu na jednom z najprestížnejších bojových podujatí sveta?
- Zmenil som aj štýl boja. V minulosti bol u mňa dominantný box, nový tréner Petrlík však úzko spolupracuje s koučom z bieloruského Minska, ktorý ma naučil používať viac nohy. Padlo to na úrodnú pôdu, pretože som kombináciou nôh a rúk súperov určite prekvapil.
Je to pre vás vrchol, alebo chcete dosiahnuť aj na vyššie méty?
- Vrchol určite nie. Je to pre mňa motivácia do ďalšej prace, veď výhra v Kazani mi otvorila dvere do vyššej súťaže Golden Glory, ktorou prešla väčšina svetových kickboxerov. Verím, že aj ja sa takto dostanem k svetovej špičke, pretože pre manažérov je po víťazstve v Tatneft Cupe oveľa jednoduchšie ma ponúkať.
S kým sa plánujete najbližšie stretnúť v ringu?
- Dostal som ponuku boxovať v Žilne 26. apríla na večeri thai boxu s Bielorusom Dmitrym Shakutom, ktorý je sám už šampiónom Tatneft Cupu a tiež účinkoval aj v Golden Glory. Bude to pre mňa životná previerka, zistím, či som naozaj hodný stretávať sa s takými „fajtermi“, ako sú vo vyššej súťaži, na ktorú sa momentálne pripravujem.
Akých zápasov sa ešte plánujete najbližšie zúčastniť?
- Stále mám nejaké stretnutia, je tu veľa ponúk, dokonca si už vyberám. Najviac sa opieram o spomínaný apríl v Žilne, no už v decembri budem boxovať v pražskej Lucerne a v januári zas na Slovensku, no ešte nie je známe s kým.
Údajne ste na súboj vyzvali aj Tomiho Kida Kovácsa?
- Oficiálna výzva tu nebola. Ľudia ma častokrát napádajú s otázkou, že kto je lepší, no o tom môže viac povedať až samotný zápas.
Keby prišla ponuka, dokázali by ste ho poraziť?
- Som presvedčený, že áno. On sa ma nebojí ako bojovník, ale ako obchodník, pretože kvôli nejakému Prievidžanovi nepríde o kariéru. Museli by v tom byť fakt veľké peniaze, kvôli ktorým by sa mu oplatilo riskovať. V našom športe platí, že nie je ťažké získať titul, ale udržať si ho.
FOTO: ARCHÍV VLADIMÍRA IDRÁNYIHO
Čo vás v tejto sezóne potešilo okrem víťazstiev, čo všetko ste museli podstúpiť?
- Táto sezóna je pre mňa úspešná nielen vďaka úspechom, ale aj z pohľadu finančnej odmeny. Trošku ma mrzí, že ľudia vidia len samotný zápas, no tú tvrdú prípravu naň nepoznajú. Kickbox je všeobecný, človek musí byť výborný atlét, musí mať široký záber, pretože je to komplexný šport. Taktiež na tom musím byť po zdravotnej stránke veľmi dobre, pretože by mi telo nemuselo vydržať obrovský zápasový nápor.
Ako vyzerá vaše doliečovanie rán po súboji?
- Týždeň si dám oddych, dávam sa dokopy a potom začnem pomaly trénovať. Niekedy vôbec nepotrebujem odpočinok, no stáva sa mi aj to, že aj po týždni cítim únavu, a že rany nie sú zahojené.
Sklamalo vás niečo v tejto úspešnej sezóne ?
– Len nedávno v Čečensku, kde ma pripravili v súboji s Movsurom Yusupovom o boxerský titul UBO. Domáci sa doslova postarali o moje katastrofálne podmienky a aby som bol znevýhodnený. Nechali ma cestovať 50 hodín, bol som pod paľbou neustálej „buzerácie“. Je to moja najhoršia skúsenosť, vojnou posadnutí ľudia ma neustále prešacovali, tri hodiny pred zápasom som musel byť v rukaviciach, sledovali ma, čo pijem a jem. Hotel bol typu vojenská ubytovňa, keby som vedel, do čoho idem, ponuku určite odmietnem.
Keby ste boli vo fyzickej a psychickej pohode, vyhráte ?
- On boxuje iba doma, je to ako pes za plotom. Jednoznačne to domáci potrebovali ovplyvniť, ak by som bol v optimálnej pohode, knokautoval by som ho.
Kde trénujete, ide kickbox momentálne do popredia?
- V Prievidzi máme vlastný Gym, mám tu i skupinu sparing partnerov, ktorí tiež majú svoje zápasy. Keď som doma, „odmakáme“ od 11 do 13 tréningov v týždni. Čo sa týka kickboxu, určite napreduje, vidím to sám na sebe. Ja zápasím v ringu od svojich štrnástich rokov a počas tej dlhej doby športovania sám vidím, ako rapídne sa podmienky menia. Zatiaľ, čo ja som si dovolil vstúpiť do profesionálneho ringu až po desiatich rokoch trénovania, v momentálnej dobe dokážem niektorých „fajterov“ dostať do zápasov po roku intenzívnej prípravy. Teší ma aj to, že ľudia majú o kickbox vyšší záujem, vďaka obchodníkom a sponzorom je tak v ňom oveľa viac peňazí a organizuje sa omnoho viac profesionálnych podujatí.
Musíte podstupovať nejakú diétu?
- Som zarytý odporca bravčového mäsa, pretože mi smrdí. Preferujem červené mäso, čo sa týka stravy, som moslim. Pred zápasom jedávam veľa zeleniny, aby mi dobre trávilo. Pijem len čistú vodu, alkohol je absolútne vylúčený. Jontované nápoje tiež neobľubujem, pretože zaťažujú žalúdok, i keď uznávam, že po tréningu je to rozumná vec. Pred zápasom sa ešte snažím užiť nejaké doplnky výživy, no samozrejme nič zakázané.
FOTO: ARCHÍV VLADIMÍRA IDRÁNYIHO
Čo je pre vás v tomto športe najťažšie?
- Častokrát musím za zápasmi cestovať napriek tomu, že mám doma dve malé deti, ktoré som veľmi chcel. Som typ chlapa, ktorý žije pre rodinu, a tak je pre mňa odchod od nej najväčším trestom.
Čo by ste poradili mladým začínajúcim kickboxerom, prípadne boxerom?
- Človek by mal byť presvedčený o tom, čo chce robiť. Ak ide do toho za účelom zisku, nemá šancu. Nemal by od začiatku myslieť na peniaze, najskôr treba kickbox spoznať a ostatné sa dostaví neskôr. Človek, ktorý chce robiť tento šport rekreačne, nikdy ho skutočne nespozná, pretože kickbox je životný štýl, treba sa mu podriadiť 24 hodín denne a 7 dní v týždni s tým, že neexistuje sviatok či nedeľa a stále treba na sebe makať.
