Medzi deti základných škôl prišiel do Hornonitrianskej knižnice v Prievidzi výtvarník, grafik, ilustrátor Adolf Dudek.
PRIEVIDZA. Absolvent Ľudového konzervatória v Ostrave sa stal ilustrátorom pre deti, predal asi tri milióny svojich kníh.
Adolf Dudek je veselá kopa. Rozprával sa s deťmi ako s rovnocennými partnermi, žartoval, zapájal ich do svojho zaujímavého a veselého kreslenia.
Zoznámil žiakov so základmi kreslenia pomocou geometrických tvarov – kruhu, trojuholníka, obdĺžnika a štvorca. Vďaka ním vytvorili spoločnými silami dom, mesto, ľudské tváre, dlaň i celú postavu. Na prvý pohľad veľmi jednoduché a logické. Teóriu základov kreslenia neustále dopĺňal humornými poznámkami, aby udržal pozornosť detí, zapájal ich do kreslenia na veľkej magnetickej tabuli. Všetky deti kreslili aj do svojich vlastných výkresov.
Napokon nás poučil o proporciách ľudského tela, kde sa nachádza stred tela a ako ho správne nakreslíme.
Aj my dospelí sme sa čo-to poučili, napríklad, že keď zmeriame naše rozpažené ruky, dostaneme vlastnú výšku a že jediný ľudský orgán, ktorý nemení v priebehu života svoju veľkosť, je oko.
Ľudské telo si „rozporcoval“ na jednotlivé časti (políčka), aby sa nám ľahšie kreslilo a bolo to aj anatomicky správne.
Z dejín umenia vieme, že anatomickú správnosť kreslenia ľudskej postavy zaručuje tzv. Zlatý (boží) rez. Pravdepodobne ho objavil ešte v roku 300 pred naším letopočtom matematik Euklides. Známy je jeho pentagram. K jeho výpočtom prispel aj ďalší známy matematik Pythagoras. Podľa pravidiel Zlatého rezu, postavili aj Parthenón na Akropole v starovekom Grécku. Známe Egyptské pyramídy boli vytvorené tiež na základe výpočtov Zlatého rezu. Zo súčasných stavieb sem môžeme zaradiť pyramídu v Louvre v Paríži.
Zo známych maliarov, ktorí maľovali svoje obrazy podľa pravidiel Zlatého rezu, možno spomenúť Leonarda da Vinci, Albrechta Dürera a gréckeho sochára Feidiasa.
Ku koncu stretnutia „rozbalil“ náš hosť zopár veselých kreslených hádaniek, ktoré mali vtipné rozuzlenie a len málokto by ich vedel rozlúštiť. Nezabudol pripomenúť deťom, aby sa radšej venovali veselému kresleniu ako fajčeniu a iným drogám.
Príjemne strávenú hodinku, plnú nových vedomostí z kreslenia, uzavrel pán Dudek spôsobom sebe vlastným. Predstavil nám svojho „menovca“ zo živočíšnej ríše – vtáčika dudka chocholatého, ktorého venoval knižnici na pamiatku.
Autor: Beata Vavríková
