Pri prvom výskume boli na kopci nad Podhradím objavené ostrohy, časti konského postroja aj keramika.
PODHRADIE. Torzo hradu, ktorý sa týči nad obcou Podhradie, po prvý raz skúmali archeológovia. Okrem toho, že našli viacero zaujímavých predmetov či úlomkov, pustili sa aj do záchrany piliera bránovej veže, ktorý sa zachoval.
Budúcnosť hradu Sivý Kameň už vďaka zanieteniu niektorých ľudí nie je taká sivá, ako sa doteraz zdalo. Jeho záchrana by mala pokračovať.
Prišiel správny čas
Na kopec, na ktorom kedysi stál hrad Sivý kameň a dnes sú už z neho len zvyšky, návštevníci radi chodia, pretože je z neho za pekného počasia výborný výhľad na široké okolie. Nikto však túto lokalitu nikdy nezveľaďoval, naopak, rokmi stále viac chátrala.
„Teraz je ten správny čas, aby sme niečo podnikli pre záchranu Sivého Kameňa,“ vyhlásila starostka Podhradia Ružena Boboková.
Obec už skôr požiadala o peniaze na archeologický výskum a obnovu hradu z ministerstva kultúry. Dostala dvetisíc eur, sama zo svojho rozpočtu dala viac ako tisíc eur.
Táto suma stačila na rozbehnutie prvej etapy záchrany Sivého Kameňa. Výskum a práce trvali dva mesiace.
„Zamerali sme sa na záchranu piliera bránovej veže. Urobili sme archeologický výskum, na ktorý nadväzovalo konzervovanie a domurovanie torza piliera, ktoré má, žiaľ, viacero statických porúch,“ priblížila práce archeologička z Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Dominika Haragová.
Objavili aj ostrohy
Na Sivý Kameň sa archeológovia dostali po prvý raz, doteraz túto lokalitu nikto neskúmal. Očakávajú preto, čo skrýva kopec a zvyšky stavieb. Už prvé nálezy naznačujú, že hrad vo svojich najlepších dobách poskytoval jeho majiteľom nielen ochranu, ale aj komfort, ktorý potrebovali pre život.
„Objavili sme keramiku, pozostatky kachľových pecí, železné klince, skoby, súčasti konského postroja či ostrohy s kolieskami,“ prezradila Haragová.
Všetky nájdené predmety sú v súčasnosti vystavené v Obecnej knižnici v Podhradí, neskôr budú uložené v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi.
Archeologička pripustila, že v budúcnosti by počas výskumu mohli nájsť aj ďalšie predmety, ktoré budú dokladovať, akým štandardom žili ľudia na hrade. Pripomenula, že v súčasnosti sú na kopci už len torzá stavby, v minulosti tu však stál kráľovský hrad s veľkorysými obytnými a hospodárskymi priestormi.
Z hradu Sivý Kameň sa zachovali len torzá.
Pomohli nezamestnaní
Hrad pochádza zo 14. storočia a prešiel mnohými turbulentnými obdobiami. Zažil plienenie, obliehanie Turkov, podpísali sa na ňom protihabsburské povstania. Nakoniec svoju pôvodnú funkciu stratil, keď sa jeho majitelia presťahovali do pohodlných kúrií v Novákoch.
„V 19. a 20. storočí ľudia žijúci pod hradom ruiny rozoberali a kameň využívali na stavbu svojich domov. Jeden z nich bol zbúraný a kameň nám teraz priviezli na hrad, aby sme ho opätovne použili. Je to zaujímavý kolobeh,“ poznamenala Haragová.
Pripustila, že na deštrukcii hradu sa v minulosti mohla neúmyselne podieľať aj banská činnosť.
Do stavebných záchranných prác na hrade sa zapojila aj šestica nezamestnaných. Traja boli z Podhradia, dvaja z Lehoty pod Vtáčnikom, jeden z Novák.
„Nevedeli sme, čo od týchto ľudí môžeme očakávať. Milo nás ale prekvapili, práca ich nesmierne bavila. Samotný hrad Sivý Kameň a jeho história ich dokonca začala zaujímať,“ zdôraznila Haragová.
Aj obyvatelia Podhradia sa začali pýtať, čo sa na hradnom kopci deje.
„Vysvetľujem im, že sme sa pustili do archeologického výskumu a záchrany Sivého Kameňa. Majú z toho radosť, pretože mnohí si mysleli, že skôr speje k úplnému zániku,“ povedala starostka.
V snahách nepoľavia
Nielen obec, Hornonitrianske múzeum, ale napríklad aj Katedra architektúry Univerzity Komenského v Bratislave či pamiatkari, chcú v záchrane hradu pokračovať.
„Všetci veríme, že budúcnosť Sivého Kameňa už nebude sivá ako doteraz, ale ružovejšia, pretože v našich snahách budeme pokračovať,“ ubezpečila Haragová a dodala: „Dúfame, že o niekoľko rokov sa ľudia na Sivom kameni budú cítiť ako na ozajstnom hrade a nielen na kopci, ktorý má slávnu minulosť.“
Vydali publikáciu
V súvislosti so začiatkom obnovy hradu Sivý Kameň vyšla publikácia, ktorá túto pamiatku bližšie predstavuje. Jej autorkou je archeologička Dominika Haragová.
Materiál približuje históriu Sivého Kameňa, predstavuje panovníkov, ktorí ho vlastnili nechýbajú ani kresby, ktoré naznačujú, ako mohol hrad vyzerať.
Haragová totiž upozorňuje, že skutočná podoba hradu príliš známa nie je. Objavuje sa len na perokresbách z roku 1867 a z tridsiatych rokov 20. storočia.
V publikácii sú aj dve povesti, ktoré sú spojené s hradom Sivý Kameň.
(mak)
