PRIEVIDZA. V dňoch 4.-11. novembra budú karatistky Slovensko reprezentovať na majstrovstvách sveta kadetov a juniorov v španielskej Guadalajare, a tak sme im pred odletom položili niekoľko otázok.
Aké máte očakávania pred odjazdom na MS?
Brázdová: Neviem, čo mám očakávať, pretože s väčšinou súperiek som sa ešte nestretla, veď to bude zatiaľ môj najťažší šampionát. V kútiku duše dúfam, že by sa mi mohlo podariť tretie miesto, no dostať sa do prvej päťky by bol pre mňa tiež veľký úspech.
Bačíková: Bude to zatiaľ najväčší turnaj, na akom sa zúčastníme všetky, ale dúfame, že sa nám v tejto silnej konkurencii podarí dostať čo najďalej.
Merašická: Keďže takmer žiadny tím sme naživo ešte nevideli cvičiť, videli sme iba videá, je veľmi ťažké odhadnúť, ako by sme mohli skončiť, ale dúfame, že to bude aspoň piate miesto. Úžasné by však bolo, keby to umiestnenie bolo medailové.
Čo pre vás karate znamená?
Brázdová: Karate je môj život, zvykla som si naň už od mala, neviem si predstaviť, že by som netrénovala. Veľmi ma bavia súťaže, aj keď je to veľmi stresujúce. Mám rada aj letnú prípravu. Sme super kolektív, skrátka zatiaľ žijem poväčšine len pre karate.
Bačíková: Veľmi veľa. Bez súťaží a každodenných tréningov si už neviem svoj život ani predstaviť. Karate proste milujem, podľa mňa je to úžasný šport a dúfam, že v ňom budem pokračovať celý život.
Merašická: Karate je momentálne po rodine asi najdôležitejšia vec v mojom živote. Baví ma trénovať, chodiť po súťažiach, spoznávať nové krajiny a ľudí. Karate je dosť aj o psychike, hlavne súťaže sú stresujúce. Teraz sa sústreďujem na karate a snažím sa mu obetovať všetok svoj voľný čas.
Ako ste sa na majstrovstvá pripravovali?
Brázdová: Pripravovali sme sa celý rok. Chodili sme na medzinárodné súťaže, zúčastňovali sme sa sústredení. Cez leto sme mali letnú prípravu, chodili sme do posilňovne a teraz už len dolaďujeme detaily a psychiku.
Bačíková: Príprava sa postupne stupňovala po celý rok. Pre chorobu som sa nemohla zúčastniť dvoch podujatí, čo bolo dosť frustrujúce. Sedela som doma za počítačom a pripravovala som sa sledovaním online výsledkov Emy a Ľudmily počas týchto turnajov.
Merašická: Celý rok sme sa poctivo pripravovali. Vylepšovali sme kondíciu, zlepšovali techniku, zdokonaľovali sa v samotnom kata a skoro každý týždeň sme sa zúčastňovali na rôznych súťažiach. V posledných dňoch je to však už len o vylepšovaní nejakých drobných nedostatkov v synchróne a psychickej príprave.
Máte nejaké talizmany?
Brázdová: Najväčší je asi malý škriatok „Finigen.“ Nosím ho na každú súťaž už od mala. Keď ešte chodila moja starká s nami na súťaže, vždy ho nosila v kabelke a pevne držala, keď som išla súťažiť.
Bačíková: Ja som v našom tíme hlavný „talizmanátor“. Mám ich asi najviac zo všetkých. Vždy, keď idem na súťaž si balím len tie veci, ktoré som mala na minulej súťaži, keď som vyhrala. Ak sa mi stane, že prehrám, alebo zle odsúťažím, automaticky veci, ktoré som v ten deň mala na sebe si už na súťaž nezoberiem. Mám zopár veľkých talizmanov, bez ktorých nemôžem nasadnúť do auta. Sú to moje zelené šľapky, červená bunda a žlté vrecúško. Toto sú nevyhnutné veci na súťaž, hneď po Kimone.
