PRIEVIDZA. Záujem o netradičné pochovávanie nebožtíkov v Prievidzi rastie, ale len veľmi pomaly. Stále prevláda klasické pochovávanie do zeme, spopolnenie telesných pozostatkov a ich rozptýlenie na rozptylovej lúke je zatiaľ sporadické.
Práve táto alternatíva však „šetrí“ hrobové miesta, ktorých už na súčasnom mestskom cintoríne nie je veľa.
Prísť môže aj rečník
O rozptylovej lúke na prievidzskom cintoríne sa hovorí len posledných päť rokov, no vybudovaná bola už v roku 1985. Využívaná však bola až o niekoľko rokov neskôr. Terajšiu podobu získala v roku 2008. Má polkruhový tvar s polomerom osemnásť metrov. Jej súčasťou je aj plastika výtvarníka Alojza Petráša.
„Za päť rokov sme urobili na lúke rovných tridsať rozptylov popola tiel nebožtíkov,“ povedal správca cintorína Juraj Nedeliak. Najviac rozptylov, deväť, bolo v roku 2011, tento rok zatiaľ šesť.
Uloženie popola na lúke nemá presné pravidlá, všetko záleží na požiadavkách najbližších príbuzných, ktorí sa zväčša na rozptýlení zúčastňujú. Pokiaľ chcú, prítomný je aj rečník, ktorý prednesie krátky príhovor.
Rozptylová lúka doteraz nebola poškodená ani znehodnotená, nebolo zistené, že by po nej niekto chodil.
„Lúku upravujeme kosením, hrabaním, zavlažovaním trávnika a výsadbou kvetov. Vytvorené je aj miesto na ukladanie sviečok, kahancov, vencov a kytíc,“ upozornil Nedeliak.
Kremácie pribúdajú
Lúka je súčasťou urnového hája, v ktorom pribúdajú miesta so spopolnenými pozostatkami tiel. Kým v roku 1988 išlo na kremáciu 28 tiel, o desať rokov neskôr to už bolo 92 a v roku 2008 až 162.
„Keď sa urna s popolom dostane k nám do domu smútku, záleží už len na pozostalých kedy, ako a kde ju uložia. Využiť môžu spomínaný urnový háj, rozptylovú lúku či iné hrobové miesto. Pokojne si ju však môžu odniesť a uložiť aj niekde inde, mimo nášho cintorína,“ zdôraznil Nedeliak.
Pokiaľ si niekto nepríde prevziať urnu, je uložená v dome smútku.
Rozšírili kapacitu
Vlani bola kapacita prievidzského cintorína takmer naplnená, preto samospráva rozhodla o jej rozšírení. Vytvorených bolo 47 dvojhrobov, 155 jednohrobov a 101 urnových miest. Náklady na tento projekt presiahli 70-tisíc eur.
Napriek tomu, že sa kapacita cintorína rozšírila, jeho hranice sa nemenili. Využité boli voľné plochy.
„Rozšírenie starého cintorína vyriešilo pochovávanie v Prievidzi len dočasne. Samospráva bude musieť vybudovať nový cintorín, ktorý bol plánovaný už v minulosti a hotový mal byť v roku 2009. Začiatok prác dodnes komplikuje usporiadanie pozemkov pod novým areálom cintorína,“ vysvetlil hovorca Prievidze Michal Ďureje.
Nový cintorín by mal byť vybudovaný v lokalite pod Banskou.
Tráva života
Súčasťou rozptylovej lúky na prievidzskom cintoríne je aj plastika s názvom Tráva života. Jej autorom je prievidzský výtvarník Alojz Petráš. Hlavná myšlienka diela vychádza z podstaty rozptylovej lúky, z trávy.
„Dielo predstavuje steblo trávy, ktoré je symbolom ľudského života. Jedna časť je zelená, svieža, plná energie. Druhá je už zoschnutá, zvädnutá. Rovnako ako telo človeka, ktoré pomaly starne a postupne sa odoberá k tráve, do zeme,“ vysvetlil pri sprístupnení rozptylovej lúky symboliku Petráš.
Výstavba súčasnej podoby rozptylovej lúky v roku 2008 stála prievidzskú samosprávu 1,8 milióna slovenských korún.
(mak)
