Roman Turcel: Ľudia ignorujú aj podujatia, ktoré sú zadarmo

Po ročnom fungovaní Artpoint centra je najväčšia spokojnosť s galériou, menej už teší prevádzka kinosály.

Napriek problémom je Roman Turcel s ročným fungovaním Artpoint centra spokojný.Napriek problémom je Roman Turcel s ročným fungovaním Artpoint centra spokojný. (Zdroj: MARIÁN KUCMAN)

PRIEVIDZA. Vlani na pár mesiacov prestalo fungovať prievidzské kino Baník. Nad jeho osudom visel otáznik. Skupina nadšencov vytvorila občianske združenie Art Point a s podporou prievidzskej radnice začala pretvárať kino na multikultúrne Artpoint centrum. Zmenil sa exteriér aj interiér budovy, vznikla mestská galéria, v Artpointe sa začali stretávať rôzne záujmové skupiny, ľudia mohli prísť na viac či menej tradičné podujatia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Artpoint centrum má rok. O jeho doterajšom fungovaní, ale aj víziách do budúcnosti sme sa porozprávali s predsedom občianskeho združenia Art Point ROMANOM TURCELOM.

Keď si vaše združenie zobralo pod svoje krídla kino Baník, mali ste svoje plány a vízie. Ako hodnotíte prvý rok fungovania?

- Som spokojný. Teší ma, že sme sa do toho pustili, že sme dali Prievidzi galériu. Som rád za aktivity, ktoré sa podarilo pripraviť, za všetky výstavy. Prezentovali sme tvorbu ľudí z Prievidze, ich umelecký potenciál. Mestskú galériu sme otvorili výstavou Výtvarná Prievidza, po roku sme ju zopakovali. Podarilo sa nám v nej predstaviť starších i súčasných tunajších umelcov, priniesli sme kontinuitu minulosti so súčasnosťou. To isté sa podarilo aj pri fotografickej výstave Prievidza City/Si ty. Boli to jedny z najnavštevovanejších výstav v našej galérii. Napriek tomu, že sme ešte nemali ani rok, vystavili sme tiež diela takých umelcov ako Boris Jirků, čo je aktuálna česká špička, alebo slovenského ilustrátora Petra Uchnára. Ako mestská galéria chceme prezentovať v prvom rade prievidzských autorov, ale z času na čas prinesieme aj iný tvorivý impulz, akoby dovozový, v podobe renomovaných autorov. V prípade nedávnej výstavy diel Katky Pračkovej sa nám podarilo prezentovať oboje, pretože umelkyňa pochádza z Prievidze, no je svetovo uznávaná, vystavuje v slávnych galériách. Za všetky tieto výstavy som vďačný, galéria funguje, teší ma, aký ohlas má u ľudí.

Z vašich slov sa zdá, že to všetko išlo a ide ľahko.

- Keby som pred rokom vedel, čo všetko to bude obnášať, asi by som sa toho najskôr vzdal. Aj keď som dosť tvrdohlavý a workoholicky naladený, je to veľký záber. Za celý ten rok som sa poriadne nevyspal. Celkový chod tohto zariadenia je náročný. Sme na to dvaja. Programovanie akcií, dohody s ľuďmi, obyčajný chod budovy, neustále zveľaďovanie vnútorného aj vonkajšieho priestoru, to dá zabrať, neustále sme vyťažení.

Nepodarilo sa niektoré z plánov, ktoré ste mali na začiatku, za dvanásť mesiacov naplniť?

- Je toho veľa. V interiéri mám niečo naplánované, doteraz som to nedokončil. Mal by to byť môj autorský počin, vklad. Sme pozadu aj s úpravou okolia. Za tým je však aj byrokracia, ktorá nám znepríjemňuje život. Dali sme už pred rokom žiadosť na vypílenie istých drevín a stále nemáme povolenie. Ide napríklad o tuju, ktorá je napoly suchá. Za ňu plánujeme novú výsadbu, aby sme priestor skultivovali. Toto je však len jedna zo sto vecí, ktoré nás trápia. Chýbajúce peniaze snáď ani nemusím spomínať. Na všetko ich je treba, musíme hľadať možnosti, kde ich získať.

Ani problémy a starosti vám však, zdá sa, neuberajú na chuti pracovať.

- V žiadnom prípade neuberáme plyn. Nemáme v pláne „osekávať“ aktivity, neskĺzneme do pasivity. To by bolo proti nášmu snaženiu, proti tomu, prečo sme to začali robiť.

Ak sme spomenuli problémy a to, čo sa za rok nepodarilo, je niečo, čo naopak, vyšlo výborne, čo vyčnieva v rámci vašich aktivít?

- Som spokojný, že nič výrazne nevyčnieva, pretože výstavy boli rôznorodé, každá bola niečím výnimočná. Chceme si držať rovnakú, vysokú úroveň.

Rovnako ako iné kultúrne inštitúcie, aj vás trápi nie príliš vysoká účasť na podujatiach.

- Bojujeme s tým, že v Prievidzi a regióne chýba istá intelektuálna vrstva obyvateľstva. Na besedu so spisovateľmi Rasťom Piškom, Jozefom Banášom a Marekom Mittašom prišlo len pätnásť ľudí, pritom vstup bol zadarmo. To je odraz našej spoločnosti. Medzi ľuďmi panuje nezáujem. Viem, mnohí majú ekonomické problémy, ale neprídu ani vtedy, keď je podujatie zadarmo. Možno sú unavení zo života, to chápem. Práve preto môžu prísť napríklad do galérie. Aj tá je zadarmo. Možno zažijú nové pocity, uvoľnia sa, odreagujú sa od dennej reality. Problém tiež je, že tu nemáme vysokú školu a študentov, ktorí by život v meste osviežili. Naopak, prevládajú ľudia, ktorí nemajú záujem o nič. Musíme prispieť k tomu, aby sa to zmenilo, musíme si ich vychovávať. Snáď sa nám to aj trochu darí.

Sídlite v budove, ktorú každý pozná ako kino Baník. Ako je to v súčasnosti s premietaním filmov?

- Investovali sem veľa peňazí do prevádzky kina, priniesli sme veľa premiér kvalitného európskeho filmu. Nakoniec sme to vyhodnotili ako nerentabilné. Bojovať dva roky s propagandou, že kino vlastne skončilo, na to nemáme silu. Ľudia už majú v podvedomí, že Baník nepremieta, je zatvorený. Som však rád, že stále funguje filmový klub FK'93, pred dvomi rokmi vyhlásený za najlepší filmový klub na Slovensku. Premieta každý štvrtok o pol siedmej večer. Mnohí si nesprávne myslia, že filmy sú len pre členov klubu, no nie je to tak. Členovia majú len zvýhodnené vstupné. Prísť na premietanie však môže ktokoľvek.

Ako vidíte budúcnosť Artpoint centra?

- Verím, že sa nám podarí viac stmeliť ľudí, ktorí majú o niečo záujem. Mnohí stále netušia, že v Prievidzi funguje Artpoint centrum, a to napriek tomu, že sa všade a rôznymi spôsobmi propagujeme. Samozrejme, chceme osloviť ešte viac ľudí. Viac by som chcel apelovať na rodičov, aby s deťmi prišli do galérie. Nemusia mať obavu, že niečomu nerozumejú, Deti sú vnímavé, nemajú škrupule a zaužívané šablóny, že musia mať nejaký postoj. Oni ho majú prirodzene. Na rodičoch je, aby deťom ukázali, že je aj niečo iné, ako len značkové tenisky. V galérii sú hodnoty, ktoré všetky značkové tenisky prežijú. Snažíme sa oslovovať aj školy, informujeme ich o našich pripravovaných aktivitách, efekt je však chabý.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Horná Nitra

Komerčné články

  1. Zober loptu, nie mobil. Cieľom je prepojiť úspešných športovcov
  2. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  3. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  4. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  5. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  6. Plátené tašky a opakované použitie
  7. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  8. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny
  1. Zober loptu, nie mobil. Cieľom je prepojiť úspešných športovcov
  2. Čo vám hrozí, keď si neliečite alergiu
  3. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  4. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  5. Oslava ako v Hollywoode: Kaufland má narodeniny, pozýva aj vás
  6. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  7. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  8. Sigord – les, kde sa stretáva zodpovedné hospodárenie s turizmom
  1. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku 16 799
  2. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny 5 426
  3. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť 5 093
  4. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor 4 570
  5. Plátené tašky a opakované použitie 3 776
  6. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy 3 310
  7. Vírus HPV môže mať až 80% sexuálne aktívnych ľudí 2 974
  8. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 2 962
  1. Martin Fronk: Dolná Strehová nie je len o termálnej vode. Tu sa zrodila Tragédia človeka!
  2. Viktor Pamula: Ako mestská televízia vláde pomáha
  3. Ondřej Havelka: Nahota a fascinující tradice. Kultura a náboženství u Čadského jezera
  4. Otilia Horrocks: Poplach v Smere SD spôsobil Europoslanec p.T. Zdechovský / plus 2 x video/
  5. František Kukura: Konformizmus: Ako si pomaly zradíš dušu a ešte sa pri tom usmievaš
  6. Radko Mačuha: Tak sme si vyštrngali deň pracovného nasadenia.
  7. Jozef Varga: Rusi majú nato dobiť Európu, chcú naspäť veľkú Rus
  8. Anton Kovalčík: Vatikán a iné štáty v Druhej svetovej. Francúzsko.
  1. Janka Bittó Cigániková: Šialený zákon na ochranu kňazov schválený. Od 1. júla ich musia pustiť všade - aj na gynekologické a detské oddelenia 64 663
  2. Jozef Varga: Dvoje kruhy pod očami, bledý ako stena, aj takto dnes vyzerá Fico... 25 694
  3. Ivan Čáni: Tibor Gašpar a oni – učebnicový „vzor“ morálky, čestnosti, spravodlivosti. 12 131
  4. Jozef Černek: Sprevádzal som Putinovcov – keď zistili, že ich kamoši z Maďarska chcú obsadiť aj Slovensko, stíchli 12 126
  5. Ján Valchár: Ukrajinský darček na ruský deň detí (alebo ako spáliť ruskú flotilu zo záhradného domčeka) 11 013
  6. Martin Fronk: Zabudnuté kúpele ožili: Ako dobrovoľníci premenili ruinu na lesný raj 8 562
  7. Marcel Rebro: Sexuálne násilie Červenej armády pri oslobodzovaní Európy 6 644
  8. Elena Antalová: Pani riaditeľka STVR, to Vy? 5 261
  1. Radko Mačuha: Tak sme si vyštrngali deň pracovného nasadenia.
  2. Věra Tepličková: Viete, kto sú Machaláni?
  3. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne?
  4. Věra Tepličková: Keď Eštok nevie, čí je, Danko chce mať pokoj na ceste za stolicou a Fico hrá vabank...
  5. Radko Mačuha: Demilitarizácia Ruska cez joystick.
  6. Radko Mačuha: Veď na východe nič nieje.
  7. Yevhen Hessen: Ukrajinská komunita na Slovensku a dejiny kultúrnych väzieb
  8. Marcel Rebro: Deň detí bez otcov a s ruskými dronmi nad hlavou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Snina v penaltovom rozstrele nepremenila mečbal.


Banícka kolónia v Handlovej

Cieľom je stabilizovať situáciu.


TASR
Ilustračné foto

Práce vyjdú na státisíce eur.


TASR

Počas letných prázdnin pravidelne klesá počet cestujúcich v regionálnych vlakoch. ZSSK preto predložila Ministerstvu dopravy SR návrh na dočasné prispôsobenie grafikonu, ktoré by sa týkalo 39 regionálnych liniek.


  1. Martin Fronk: Dolná Strehová nie je len o termálnej vode. Tu sa zrodila Tragédia človeka!
  2. Viktor Pamula: Ako mestská televízia vláde pomáha
  3. Ondřej Havelka: Nahota a fascinující tradice. Kultura a náboženství u Čadského jezera
  4. Otilia Horrocks: Poplach v Smere SD spôsobil Europoslanec p.T. Zdechovský / plus 2 x video/
  5. František Kukura: Konformizmus: Ako si pomaly zradíš dušu a ešte sa pri tom usmievaš
  6. Radko Mačuha: Tak sme si vyštrngali deň pracovného nasadenia.
  7. Jozef Varga: Rusi majú nato dobiť Európu, chcú naspäť veľkú Rus
  8. Anton Kovalčík: Vatikán a iné štáty v Druhej svetovej. Francúzsko.
  1. Janka Bittó Cigániková: Šialený zákon na ochranu kňazov schválený. Od 1. júla ich musia pustiť všade - aj na gynekologické a detské oddelenia 64 663
  2. Jozef Varga: Dvoje kruhy pod očami, bledý ako stena, aj takto dnes vyzerá Fico... 25 694
  3. Ivan Čáni: Tibor Gašpar a oni – učebnicový „vzor“ morálky, čestnosti, spravodlivosti. 12 131
  4. Jozef Černek: Sprevádzal som Putinovcov – keď zistili, že ich kamoši z Maďarska chcú obsadiť aj Slovensko, stíchli 12 126
  5. Ján Valchár: Ukrajinský darček na ruský deň detí (alebo ako spáliť ruskú flotilu zo záhradného domčeka) 11 013
  6. Martin Fronk: Zabudnuté kúpele ožili: Ako dobrovoľníci premenili ruinu na lesný raj 8 562
  7. Marcel Rebro: Sexuálne násilie Červenej armády pri oslobodzovaní Európy 6 644
  8. Elena Antalová: Pani riaditeľka STVR, to Vy? 5 261
  1. Radko Mačuha: Tak sme si vyštrngali deň pracovného nasadenia.
  2. Věra Tepličková: Viete, kto sú Machaláni?
  3. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne?
  4. Věra Tepličková: Keď Eštok nevie, čí je, Danko chce mať pokoj na ceste za stolicou a Fico hrá vabank...
  5. Radko Mačuha: Demilitarizácia Ruska cez joystick.
  6. Radko Mačuha: Veď na východe nič nieje.
  7. Yevhen Hessen: Ukrajinská komunita na Slovensku a dejiny kultúrnych väzieb
  8. Marcel Rebro: Deň detí bez otcov a s ruskými dronmi nad hlavou

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu