Odvolaný arcibiskup potvrdil, že odchádza do zahraničia. Slovensko však bude opúšťať veľmi ťažko.
PRIEVIDZA. Nadšeným potleskom privítalo niekoľko stoviek ľudí arcibiskupa Róberta Bezáka pred Mestským domom v Prievidzi. Podávali mu ruky, vyjadrovali svoju podporu, prosili ho o podpisy, mnohí sa neubránili slzám.
„Na toto nie som zvyknutý,“ povedal s dojatím Bezák. Do Prievidze si prišiel prevziať čestné občianstvo, ktoré mu udelilo tunajšie mestské zastupiteľstvo.
Róberta Bezáka vítali Prievidžania potleskom
Pozrite si fotogalériu >>
Bol talentovaný žiak
Róbert Bezák sa síce narodil v Handlovej, detstvo a mladosť ale prežil v Prievidzi. V tunajšej základnej škole sa ako talentovaný žiak učil cudzie jazyky, v umeleckej škole chodil na hodiny hry na gitare, venoval sa aj výtvarnému umeniu. Maturoval na tunajšom gymnáziu.
„Vždy som bol prievidzským chlapcom. Toto mesto, miesto a okolie mi vždy boli najbližšie,“ vyznal sa Bezák.
Hornonitrianske údolie mu učarovalo. „Keď som sa rýchlikom vracal domov zo školy v Bratislave a videl som známe kopce, veže dvoch prievidzských kostolov, Bojnice, vždy som si povedal, som doma,“ zaspomínal si arcibiskup.
Napriek mnohým príjemným spomienkam na mladosť a detstvo pripomenul obdobie totality, keď bola Prievidza budovaná ako ateistické mesto. Všetkých v tom období šokoval, keď oznámil, že ide študovať za kňaza. Napriek rôznym tlakom a názorom vydržal, rovnako ako jeho rodičia.
Vráti sa do samoty
Prievidzskí poslanci udelili Bezákovi najvyššie ocenenie mesta, teda čestné občianstvo, koncom augusta. Primátorka Katarína Macháčková mu odovzdala listinu o udelení čestného občianstva, plaketu a dary počas slávnostného obradu. V príhovore označila Bezáka za človeka, „ktorý to, čo hovorí, aj žije.“
Na slávnosti sa zúčastnili aj rodičia Róberta Bezáka. Jeho matka Gabriela povedala, že „udelenie čestného občianstva môjmu synovi je veľmi dojemné, cítim, že v srdciach ľudí v Prievidzi je veľa dobra.“
Bezák viackrát zopakoval, že slovo „čestné“ by z ocenenia vypustil, pretože je stále občanom Prievidze.
„Teším sa, že si ma Prievidžania všimli. Asi chcú, aby som si sám pre seba povedal: neboj sa, máš tu ľudí, ktorí ťa majú radi, myslia na teba, pomáhajú ti. Je to potešenie a povzbudenie, aj keď sa opäť vrátim do svojej samoty,“ podotkol Bezák.
Odchod nebude ľahký
O svojich najbližších plánoch do budúcnosti nechcel veľa hovoriť. Zopakoval, že stále čaká na „mandát“ z Vatikánu, ktorý však neprichádza. Potvrdil odchod do zahraničia. Rok by to malo byť Taliansko, potom možno Anglicko.
Keby prišla šanca vrátiť sa na Slovensko, neváhal by. „Možno by to bolo takým oblúkom ako kedysi, keď som rýchlikom Vtáčnik odišiel do Bratislavy, neskôr ďalej do sveta a vrátil som sa späť na Slovensko. Možno to tak bude opäť. Slovensko patrí do môjho života,“ zdôraznil arcibiskup.
Dav ľudí ho čakal aj po slávnosti pred mestským domom, opäť znel potlesk.
„Toto mi nerobte,“ krútil hlavou Bezák nad nadšením ľudí. Priznal, že po takýchto stretnutiach a prejavenej podpore sa mu zo Slovenska bude odchádzať ťažko.
