PRIEVIDZA. Jesenná hubárska sezóna sa už naplno rozbehla aj na hornej Nitre. Potvrdzuje to pestrá paleta druhov húb rastúcich v lese i mimo neho. Hubári však práve teraz musia byť zvlášť opatrní, pretože okrem jedlých začali rásť aj jedovaté huby a hlavne najjedovatejšia huba na svete – muchotrávka zelená.
Môže dôjsť k omylu
„Kto nepozná muchotrávku zelenú a jej príbuzné druhy, končistú či bielu, nemal by ani zbierať lupeňovité huby," tvrdí skúsený hubár a amatérsky mykológ z Prievidze Pavol Hložanský.
„Muchotrávku zelenú si môže niekto pomýliť s niektorými druhmi plávok so zeleným a zelenkastým klobúkom. Ale plávky majú úplne inú, krehkú konzistenciu. Smrteľne jedovatú muchotrávku poznáme podľa tmavej alebo svetlejšej olivovozelenej farby klobúka, s lúčovito vrastenými vláknami na povrchu a bielymi lupeňmi. Druhým znakom je biely blanitý prsteň na hlúbiku, ktorý môže byť ryhovaný alebo hladký a tretím znakom je biela vakovitá pošva podobajúca sa na kalich, z ktorého huba vyrastá. Nazývajú ho aj kalich smrti," vysvetľuje Hložanský.
Aj preto sa podľa neho neodporúča z húb odrezávať iba klobúky, lebo by sme stratili dva dôležité poznávacie znaky.
Ďalším prudko jedovatým druhom je muchotrávka tigrovaná. Tú si môžu menej skúsení pomýliť s jedlou a chutnou muchotrávkou červenkastou, ktorá však má časti bohato šupinatého klobúka alebo hlúbika červenkasté, ryhovaný prsteň, v báze hlúbika je veľmi často napadnutá červíkmi. Muchotrávka tigrovaná má klobúk svetlohnedý až tmavohnedý, pokrytý bielymi ľahko zmývateľnými šupinkami, na okraji je výrazne ryhovaný. Lupene má čisto biele a dužina nemení farbu, prsteň je tiež biely a nie je ryhovaný. Dôležitým znakom sú aj jeden až dve obrúčky tesne nad bázou hlúbika.
„Muchotrávku červenú ako jedovatú hubu vďaka svojmu prenikavo červenému bodkovanému klobúku pozná asi každý hubár. Aj preto si ju do košíka nikto nedá. Ak ich nejaký zlomyseľný nerozkope, mimoriadne skrášľujú les," dodáva skúsený hubár.
Nebezpečenstvo na strome
Nielen na jeseň, ale prakticky už od jari rastú na starých pňoch aj trsy ďalšej jedovatej huby - strapcovky zväzkovitej. Jej klobúky sú po okraji sírovožlté, ale v strede žlto až oranžovohnedé. Najdôležitejším znakom sú zelenkasté lupene, ktoré pri starších plodniciach bývajú zelenohnedé. Táto huba je príkro horká. Pomýliť si ju ľudia môžu s jedlou strapcovkou makovou, ktorá však má lupene najprv krémové a neskôr až dymovosivé, farbou pripomínajúce vysušené makové zrnká. Podľa toho dostala huba aj svoje meno.
„Strapcovku zväzkovitú by si sviatoční hubári mohli pomýliť aj s niektorými druhmi podpňoviek, ktoré takisto rastú v trsoch a aj na pňoch. Ale to zatiaľ ešte nehrozí, pretože tieto huby, ktoré majú priliehavý názov michalky, ešte zatiaľ nerastú. Zvyčajne sa objavujú až koncom septembra, keď má meniny Michal. Platí však stará zásada, že huby, ktoré dobre nepoznáme, by sme nikdy nemali zbierať," zdôrazňuje Hložanský.
