PRIEVIDZA. V tomto období zberajú pestovatelia z polí zemiaky či kukuricu. Práve tieto plodiny často končia v rukách zlodejov.
V hornonitrianskom regióne je tento problém oveľa menší ako napríklad na východe Slovenska.
Horná Nitra už totiž nie je takým významným pestovateľom zemiakov ako v minulosti a výmery, ktoré farmári obhospodarujú, nie sú také veľké, aby si sami nezabezpečili ich stráženie.
Škody sú zanedbateľné
Krádeže z polí v posledných rokoch eliminoval farmársky zákon zameraný na ochranu poľnohospodárskej pôdy.
„Za posledné obdobie tiež došlo k značnej zmene štruktúry pestovaných plodín. Zvýšil sa podiel technických rastlín a krmovín, ktoré nie sú pre zlodejov príliš zaujímavé. Narastajúca nezamestnanosť a chudoba však môžu spôsobiť, že kradnúť sa budú aj iné plodiny ako doteraz, či už pre chov domácich zvierat alebo na ďalší predaj,“ upozornil riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Prievidzi Jozef Fabian.
Agropodniky aj súkromne hospodáriaci roľníci na hornej Nitre nahlásili aj tento rok krádeže z polí, ale ich rozsah bol malý. Zväčša išlo o odkosenú ďatelinu alebo kukuricu. Škody boli zanedbateľné.
Najatraktívnejšie pre zlodejov stále zostávajú zemiaky, tie si však roľníci dokážu sami ustrážiť. Sú totiž na oveľa menších výmerách ako kedysi.
„Po roku 1989 došlo k rapídnemu prepadu výmer zemiakov a plochy sa zredukovali na desať až pätnásť percent výmery oproti obdobiu z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov,“ ozrejmil Fabian.
Dozber už nefunguje
Pre zlodejov sú ešte atraktívne aj ovocné sady a zelenina. Aj tieto plodiny dokážu mať poľnohospodári pod kontrolou. Robia pravidelné obhliadky na poliach a pokiaľ zistia krádež, strážia aj večer a v noci. Ochranu úrody cez bezpečnostné služby si farmári dovoliť nemôžu.
„V Prievidzskom okrese je podiel krádeží úrody zanedbateľný oproti škodám spôsobených lesnou zverou. Už teraz majú pestovatelia vrásky na čele, ako prezimujú oziminy, ktorých osev sa v týchto dňoch naplno spustil,“ neskrýva obavy Fabian.
Kedysi prebiehal na poliach veľkých poľnohospodárskych podnikov po zobratí úrody takzvaný dozber. Znamená to, že ľudia mohli prísť na pole a pozbierať napríklad klasy obilia. Dnes je na samotných pestovateľoch, či niečo také dovolia. No v súčasnosti po zbere úrody do dvadsiatich štyroch hodín sa roľníci púšťajú do diskovania a podmietania, aby zabránili kapilárnemu úniku pôdnej vlahy a okamžite začínajú orať.
Dozberu úrody sa podľa Fabiana už ani ľudia príliš nedožadujú, pretože „sa nechovajú domáce zvieratá tak, ako kedysi a vidieť na dedine napríklad sliepky je už pomaly raritou.“
