PRIEVIDZA. Absolventov v profesiách baník, strojník banských strojov, banský elektrikár, mechanik banskej prevádzky už viac rokov nepripravuje žiadna učňovská ani iná stredná škola na Slovensku. Hornonitrianske bane preto prijímajú pracovníkov iných profesií a musia ich rekvalifikovať na baníkov vlastnými silami. Je to paradoxné, pretože banícke školstvo má na Slovensku stáročnú tradíciu.
Učni nemohli fárať
V Uhorsku prvú banskú školu v Banskej Štiavnici už v roku 1735 založil otec slovenskej kartografie Samuel Mikovíni. Bola predchodkyňou slávnej Banskej akadémie, prvej banskej vysokej školy v Európe a najstaršej technickej školy na svete.
Ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia existovali v Prievidzi a Handlovej banícke učňovské školy, ktoré pre uhoľné baníctvo ročne vychovali viac než tisíc baníkov, banských elektrikárov a mechanikov. Okrem toho stredných technikov s maturitou pripravovala handlovská Stredná priemyselná škola banícka.
Po roku 1989 sa zmenila legislatíva. Jednou z rozhodujúcich zmien bolo, že do podzemia nemohli fárať učni a študenti, kým nedosiahli osemnásť rokov. Hoci predtým banícki učni už v druhom, ale najmä v treťom ročníku mali prax priamo v podzemí a do pracovného procesu už prišli ako skúsení baníci.
„Museli sme vybudovať celý systém vzdelávania, pretože baníctvo je na hornej Nitre stále perspektívne zamestnanie. S ťažbou uhlia sa počíta až do roku 2035. Záujem o prácu v podzemí je stále značný. V súčasnosti priebežne dopĺňame stavy pracovníkov, uprednostňujeme však uchádzačov s technickým zameraním, ako sú strojári, elektrikári a podobne. Pre zabezpečenie plynulého chodu banskej prevádzky, ale aj bezpečnosti práce je ich vzdelávanie nevyhnutnosťou," konštatuje hovorkyňa Hornonitrianskych baní Prievidza Adriana Siváková.
Absolvujú kurzy
„Raziace či dobývacie kombajny môžu obsluhovať iba zamestnanci, ktorí absolvujú základné a následne aj periodické kurzy strojníkov, zamerané na obsluhu týchto zariadení. Odborné vzdelávanie je zamerané na kurzy vodičov banských závesných a koľajových lokomotív, obsluhu mechanizovanej banskej výstuže, kurzy zváračov, strelmajstrov, stáleho dozoru pri použití otvoreného ohňa, používateľov indikačnej techniky a podobne. Školením rozširujeme aj rady banských záchranárov. Pravidelne dvakrát ročne zabezpečujeme kvalifikačné kurzy v odbore baník, ktoré absolvuje približne štyridsať zamestnancov. Výhodou takýchto kurzov v praxi je skutočnosť, že po absolvovaní teoretickej prípravy nasleduje odborná príprava priamo v ťažobnom procese v podzemí. Na vzdelávanie a školenia pre 6350 pracovníkov sme v minulom roku vynaložili viac než 80-tisíc eur," informuje hovorkyňa.
Jediná škola, ktorá ešte pripravuje vysokoškolské kádre pre bane, je Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach. Hornonitrianske bane vytvárajú podmienky pre svojich zamestnancov z praxe aj pre vysokoškolské štúdium.
„V súčasnosti v rámci inžinierskeho štúdia študuje v Košiciach trinásť našich zamestnancov v odbore technológie baníctva a tunelárstva, jeden zamestnanec nastupuje na inžinierske štúdium v odbore banská geológia a geologický prieskum a jeden v rámci doktorandského štúdia v odbore ťažba nerastov a inžinierske geotechnológie," dodala Siváková.
