Koncom 19. storočia sa začali na hornej Nitre ozývať podnikatelia, ktorí svoje produkty a výrobky z remeselných dielní a prvých tovární potrebovali umiestniť na trh.
PRIEVIDZA. O vybudovanie železničnej siete prejavili záujem aj samotní obyvatelia hornej Nitry. Železničná stanica v Prievidzi sa stala po dokončení súčasťou nadregionálnej železničnej trati 2. kategórie, na ktorej dnes pravidelne premávajú vlaky č.140 na trase Prievidza – Zbehy – Nové Zámky, č. 145 na trase Prievidza – Horná Štubňa a do konca decembra 2012 aj trať č. 144 spájajúca Prievidzu s Nitrianskym Pravnom.
Železničnú trať spájajúcu Veľké Bielice s Prievidzou postavila Rakúska spoločnosť štátnych dráh. Železnica priniesla na hornú Nitru pokrok a nové pracovné miesta. Od svojho vybudovania patrila železničná stanica Prievidza svojou rozlohou k menším. Súčasťou areálu stanice od jej slávnostného otvorenia v apríli 1896 bola hlavná budova, vedľajšia výpravná budova a koľajisko prechádzajúce pozemkom za budovami železničnej stanice. Stanica vtedajšej miestnej železnice sa rokmi zväčšovala, a krátko po jej otvorení bola prestavaná z trojkoľajovej na päťkoľajovú. Z oboch strán nachádzajúce sa koľajisko bolo obklopené ďalšími budovami slúžiacimi ako skladové priestory.
Po dostavbe železnice spájajúcej Veľké Bielice s Prievidzou dostala železničná stanica pomenovanie Privigye – Bajmócz fürdó. Železničná stanica v Prievidzi mala počas svojej existencie viacero pomenovaní: Privigye – Bajmóc furdö v rokoch 1896 – 1900, Privigye v rokoch 1900 – 1913, opäť Privigye – Bajmóc furdö v rokoch 1913 – 1918, Prievidza – Bojnické kúpele v rokoch 1918 –1962 aod roku 1962 nesie stanica názov Prievidza.
Na úseku Veľké Bielice – Prievidza bolo pri výstavbe vybudovaných 76 mostov a priepustov, pričom najdlhšími boli oceľové mosty cez rieku Nitru s dĺžkou65 ma cez rieku Handlovka s dĺžkou40 m. Na trati boli postavené 3 stanice, 3 nákladné zastávky, 1 malá zástavka, postavilo sa 7 výpravných budov a skladov a 1 výhrevňa. Trať s 12 strážnymi stanovišťami križovalo 52 úrovňových priecestí. Pravidelná doprava na tomto28,4 kmdlhom úseku začala 18.4.1896.
Druhým vystavaným úsekom bola trať spájajúca Prievidzu s Nitrianskym Pravnom s predpokladom predĺženia výstavby na Turiec cez Kláštor pod Znievom. Na trati dlhej 11,1 kmboli okrem koncovej stanice dve zástavky s čakárňami, a to v Nedožeroch a Pravenci. Trať s jedným strážnym stanovišťom križovalo 11 úrovňových priecestí bez závor. Prvý vlak do stanice Nitrianske Pravno prišiel 31.10.1909.
Poslednou dotovanou štátnou železnicou na území Slovenska bol úsek banskej železnice spájajúcej Prievidzu s Handlovou. Trať dlhá19,2 kmzabezpečila export handlovského čierneho zlata. Trať smerujúca na handlovskú stanicu pri banský triedič a nakladač uhlia bola postavená v stúpaní 15 ‰. Najkrajším stavebným objektom a architektonicky najnáročnejším bol Handlovský viadukt postavený na kamenných andezitových pilieroch v oblúku, ktorým vlaková súprava prekonala pohoria Vtáčnik a Žiar v oblúku o svetlosti10 ma oceľovou konštrukciou 2 x 26 + 3 x 31 +26 m.
Pri prestavbe železničnej stanice v Prievidzi v rokoch 1912 - 1913 bola vybudovaná výhrevňa, slúžiaca ako pobočné rušňové depo. Najvýznamnejšou stavbou depa sa stala rušňová remíza, kruhová stavba určená na uskladnenie a opravu parných rušňov. Päť krytých deponovacích miest dlhých25 metrovbolo vybudovaných na koľajach s kanálmi slúžiacimi pre opravu parného rušňa odspodu. Na druhom deponovacom mieste od staničných koľají bolo umiestnené špeciálne zariadenie pre vyvezovanie – demontáž rušňového dvojkolesia. Koľaje z týchto deponovacích miest viedli na točňu s priemerom18 metrov. Súčasťou prievidzského depa bola vodáreň so zavodňovacími žeriavmi, pri ktorých sa nachádzali odvodňovacie a odkaľovacie jamy. V koľajisku sa nachádzali i dve skládky uhlia.
Autor: Jana Oswaldová
