BOJNICE. Unikátne súkromné Mineralogické a banícke múzeum zriadil pred pár rokmi banský inžinier Maroš Barok vo svojom rodinnom dome v Bojniciach. Zároveň je jediným sprievodcom v tomto múzeu. O exponátoch, ktoré sám zozbieral, dokáže návštevníkom pútavo rozprávať.
Fotografie z múzea nájdete tu.
V múzeu sústredil Maroš Barok neuveriteľných až 25-tisíc minerálov nielen zo Slovenska, ale aj z celého sveta. Ďalej asi 3500 drahých brúsených kameňov, šperkov a polodrahokamov, asi sedemsto fosílií živočíchov a rastlín a takmer 1200 artefaktov súvisiacich s baníctvom a dobývaním rúd a uhlia.
„V mojom múzeu, ktoré je už oficiálne súčasťou Slovenského národného múzea, privítam každého návštevníka alebo skupinu. Návštevníci sa však musia dopredu ohlásiť, pretože predpoludním pracujem v bani ako vedúci raziacich prác v ťažobnom úseku Cigeľ," povedal Barok.
Minerály začal zbierať ako žiak základnej školy. Smeje sa, že možno ho k tomu podnietila trojka z prírodopisu, keď preberali vznik minerálov. Prvé nájdené minerály vzbudili v ňom doslova vášeň pre horniny. Táto záľuba ho napokon priviedla aj ku štúdiu na Strednej priemyselnej školy baníckej v Banskej Štiavnici. Bol tam pre neho raj v podobe stále ešte fungujúcich rudných baní, ale aj opustených štôlní, kde sa s kamarátmi neraz vyberal na prieskum a hľadanie kryštálov.
Úplne logicky potom pokračoval v štúdiu na vysokej škole baníckej v Košiciach a získal diplom v odbore banská geológia. Ako doktorand určitý čas na škole aj učil, potom pracoval ako geológ pre jednu rakúsku firmu zaoberajúcu sa ťažbou štrkopieskov.
Kľúčna kosť mamuta
O zriadení najskôr mineralogického múzea začal uvažovať približne pred tromi rokmi. Dovtedy mal minerály uložené iba v škatuliach. Keďže v Bojniciach mu nikto nedokázal poskytnúť vhodné priestory, múzeum si vybudoval v rodičovskom rodinnom dome, kde býva.
Vložil do toho všetky svoje úspory a peniaze, ktoré zarobil. Pretože už desať rokov pracuje aj ako súdny znalec na drahé kamene a kovy, zriadil si v múzeu aj gemologické laboratórium na skúšanie pravosti šperkov. Preto sa expozíciu rozhodol obohatiť o drahé kamene. Neskôr pribudli rôzne predmety, ktoré používajú baníci, ako sú banské lampy či znefunkčnené rozbušky a banské trhaviny.
Samostatné vitríny má na fosílie, hoci sa im špeciálne nevenuje. Väčšinu našiel v uhoľných baniach, ale aj pri ťažbe piesku. Je to napríklad čeľusť, stavec a kľúčna kosť mamuta, zuby mastodonta, zuhoľnatené zvyšky morskej ryby a ďalšie.
Koľajnice na dvore
Prehliadka sa začína na dvore, kde zabudoval asi šesťdesiat metrov koľajníc z banskej štôlne. Na nich sú rôzne druhy banských vozíkov. Nechýba zbíjacie kladivo, starý banský telefón, ale aj replika banskej klopačky. Klopaním na oválne drevo stáročia zvolávali baníkov do šichty.
Celá expozícia je zameraná výukovým spôsobom, pretože je určená aj pre školskú mládež. Nechýba mapa geologickej stavby Slovenska, zoradenie hornín a minerálov podľa regiónov, aj zaujímavé kryštály z celého sveta.
Rád sa pochváli neforemným kusom kameňa z Brazílie, v ktorom sa skrýva krásny achát. Ukáže sa však až po rozrezaní kameňa a vybrúsení. V zbierke má aj dva meteority, uránovú rudu, ktorá fluoreskuje pri ultrafialovom svetle.
Na vlastné oči môžu návštevníci vidieť pravý diamant, smaragdy, zafíry, ale aj polodrahokamy nájdené na Slovensku. Jeho súkromná odborná knižnica má 4282 zväzkov.
