MY Hornonitrianske noviny v spolupráci s Hornonitrianskym múzeom v Prievidzi pripravili pre čitateľov novú letnú súťaž. Jej cieľom je formou pútavých článkov informovať obyvateľov Prievidze o krásach, historických pamiatkach a zaujímavostiach z okresného mesta. Zároveň ponúka pozorným čitateľom každý týždeň vyhrať pekné darčeky.
Stačí do redakcie MY Hornonitrianskych novín na Ulici M. Mišíka 6 v Prievidzi zaslať vždy v piatok do 12. h súťažný kupón spolu so správnou odpoveďou na otázku, ktorú nájdete v každom čísle novín pri článku.
V stredovekom období správy doručovali poslovia priamo na to určení, no okrem nich i rôzne iné osoby ako furmani, povozníci, kupci, pútnici a iní.
Medzníkom v historickom vývoji Slovenska bola bitka pri Moháči v roku 1526, kde padol vtedajší panovník Ľudovít II. Jagelovský. Následníkom na uvoľnený uhorský trón bol Ferdinand I. Habsburský (1526-1564). Po zvolení za uhorského kráľa začal budovať správu ríše. Namiesto starého posolského sprostredkovania informácií sa zaviedli pravidelné poštové linky. Poštová linka pozostávala z poštových staníc, pričom posol dopravil zásielku iba po susednú stanicu a potom sa vrátil naspäť. Najdlhšia poštová cesta v Uhorsku smerovala z Viedne, cez západné a stredné Slovensko na východ do Košíc a ďalej do Sibiu (Hermannstadt) v Sedmohradsku. Po roku 1556 stratou vplyvu Ferdinanda I. na Sedmohradsko časť z nej zanikla. Zachovala sa z nej trasa Bratislava – Košice. Na poštovej ceste boli medzi prvými poštovými stanicami aj Nitrianske Sučany a Nedožery – Brezany.
Na tejto poštovej linke bolo 56 zastávok - poštových staníc. V roku 1564 sa korigovala pôvodná linka. Po tejto úprave boli zrušené poštové stanice v Nitrianskych Sučanoch i Nedožeroch – Brezanoch a namiesto nich boli zriadené v Horných Vesteniciach a Prievidzi. Existencia poštovej stanice v meste Prievidza podnietila rozvoj remeselnej výroby a obchodu. Prievidza sa umiestnením poštovej stanice stala dôležitá a zaujímavá i pre iné mestá, napríklad pre Banskú Bystricu, ktorá v tom čase ešte nemala poštové spojenie s touto poštovou cestou. Budova poštovej stanice sa nachádzala v severovýchodnom rohu súčasného Námestia slobody. Objekty poštovej stanice siahali až na niekdajší Drevený rínok.
Hlavnými administrátormi (správcami) pôšt pre poštové stanice na ceste Bratislava – Košice boli príslušníci rodiny Paarovcov. Po zdedení úradu maloletými synmi jedného z poštmajstrov boli pridelení k udržiavaniu uhorských pôšt správcovia. Na hornej Nitre sa v roku 1613 stal takýmto správcom uhorských pôšt Juraj Leo, poštmajster v Bojniciach, Žabokrekoch nad Nitrou a Horných Vesteniciach. Pravdepodobne v tom istom roku sa sídlo poštovej stanice prekladá z Prievidze do Bojníc, aj keď presný rok presídlenia nepoznáme. V roku 1823 sa poštová stanica premiestnila z Bojníc späť do Prievidze.
SÚŤAŽNÁ OTÁZKA
Kde bola v minulosti umiestnená budova pošty v Prievidzi ?
Autor: Anna Čechová
