Súťaž MY Hornonitrianskych novín a Hornonitrianskeho múzea pokračuje piatym kolom.
PRIEVIDZA. MY Hornonitrianske noviny v spolupráci s Hornonitrianskym múzeom v Prievidzi pripravili pre čitateľov novú letnú súťaž. Jej cieľom je formou pútavých článkov informovať obyvateľov Prievidze o krásach, historických pamiatkach a zaujímavostiach z okresného mesta. Zároveň ponúka pozorným čitateľom každý týždeň vyhrať pekné darčeky.
Stačí do redakcie MY Hornonitrianskych novín na Ulici M. Mišíka 6 v Prievidzi zaslať vždy v piatok do 12. h súťažný kupón spolu so správnou odpoveďou na otázku, ktorú nájdete v každom čísle novín pri článku.
Len zriedkakedy sa stane, že archeologické výskumy, ktoré od seba delí mnoho času predsa prostredníctvom nájdených nálezov rozprávajú o totožných udalostiach. Na pôde mesta Prievidze sa tak stalo pri dvoch archeologických výskumoch, ktoré boli realizované vždy popri stavebných prácach a mali za úlohu získané nálezy už len zachrániť a zdokumentovať. Avšak aj za pomoci takýchto náhlych, častokrát neplánovaných terénnych akcií dokáže archeológia vypovedať veľa. Napríklad o systéme odvodňovania a naopak privádzania vody do starej Prievidze.
Výdreva jednej z prievidzských studní počas archeologického výskumu. Foto: ARCHÍV HNM
V roku 1981 sa archeologický výskum uskutočnil v súvislosti so stavbou Obchodného domu potravín (naďalej dnešné potraviny v Obchodnom dome Vtáčnik). Vo výkopových jamách sa vtedy črtali štyri archeologické objekty a v niektorých z nich dokonca výdreva. Archeologický výskum potvrdil domnienku, že sa jedná o štyri studne s drevenou výdrevou vybudované v dvojiciach od seba vzdialených 21 metrov. V pravouhlých rohoch studní sa nachádzali trámy buď z dreva jedle bielej (Abies alba) alebo dubu (Quercus spec.), ktoré mali na spojoch vždy dva kruhové otvory. Kruhové otvory navrávajú, že studne mohli okrem primárnej funkcie ako zásobární pitnej či úžitkovej vody, slúžiť aj na odtok a následný priesak prebytočnej vody do pôdy. Vo výplniach studní sa našlo niekoľko málo keramických fragmentov z 15. storočia. Sú dôkazom, že už vtedy tieto studne prestali plniť svoj účel a boli zahádzané materiálom. Svojho času však plnili svoju úlohu na periférii starej Prievidze, ktorej centrom bol v tomto období stále Mariánsky vŕšok a Dlhá ulica.
Druhý archeologický výskum, ktorý nám osvetľuje doterajší obraz sa uskutočnil v roku 2005 pri stavbe podchodu na Ulici Matice slovenskej. A opäť sa podarilo nájsť výnimočný nález. Robotníci vtedy pred skazou a zabudnutím zachránili niekoľko kusov dreveného potrubia niekdajšieho vodovodu. Všetky časti sú zhotovené z kmeňa stromu a vo vnútri majú vydlabaný otvor približne kruhového priemeru. Jedna časť je však zaujímavejšia ako iné. Zachovala sa na nej zdeformovaná časť kovového kovania, ktoré jednotlivé potrubia spájalo. Drevený vodovod bol v Prievidzi postavený už v 18. storočí a privádzal pitnú vodu z okolitých vŕškov do mesta. Ústil na námestí do veľkej verejnej cisterny. Ešte v roku 1906 o nej píše jeden z posledných slovenských polyhistorov Štefan Janšák pri svojej návšteve Prievidze: „V pamäti mi utkvela iba jednoduchá kamenná nádrž uprostred štvorhranného námestia s prirodzene tečúcou vodou. Celkom tak vyzeralo zásobovanie vodou i v stredoveku."
Súťažná otázka
Z dreva ktorých stromov bola vyhotovená výdreva prievidzských studní?
Správna odpoveď z minulého kola: Kráľovná Mária.
Cenu získava Zdenka Galačová z Nitrianskeho Pravna - Solky, prevziať si ju môže v Hornonitrianskom múzeu na Košovskej ceste v Prievidzi.
Autor: Dominika Haragová
