HORNÁ NITRA. Pred koncom minulého roka podpísala vláda so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) memorandum.
Samosprávy sa v ňom zaväzujú, že v roku 2013 ušetria desať percent všetkých nákladov a päť percent mzdových nákladov.
Po pol roku sa objavujú prvé hodnotenia snaženia obcí a miest. V zozname subjektov, ktoré neplnia stanovené kritériá, je napríklad Kanianka, obec, ktorá mala ku koncu minulého roka nulovú zadlženosť.
„Proti spôsobu výpočtov a hodnotení zo strany ministerstva sa dôrazne ohradzujeme a považujeme ho za skresľujúce, účelové a nepresné,“ vyhlásil starosta Kanianky Ivor Husár.
Rozdielne posudzovanie
Slovenská vláda sa zaviazala, že deficit verejných financií stlačí v roku 2013 pod 2,9 percenta. S verejnými financiami pracujú aj samosprávy. Vláda na ne nemá priamy dosah, nemôže v nich regulovať tok peňazí.
„Napriek tomu vláda chcela, aby sa aj samospráva podieľala na konsolidácii verejných financií, aby neprehlbovala deficit verejného dlhu. Preto došlo k podpísaniu memoranda,“ vysvetlil člen predsedníctva ZMOS a zároveň starosta Sebedražia Peter Juríček.
Ušetrenie desať percent z nákladov a päť percent z miezd sa po pripomienkach združenia vzťahuje len na obce nad dvetisíc obyvateľov.
„Malé obce by to nedokázali splniť. Keď sa memorandum podpisovalo, v plnom prúde bol štrajk učiteľov. Vláda im prisľúbila päťpercentné navýšenie miezd. Napríklad u nás v Sebedraží máme na úrade tri pracovníčky. Im by som mal plat znížiť o päť percent, no ôsmim pedagógom musím o päť percent mzdy navýšiť. Ak by sme v obci mali dodržať memorandum a celkovo ušetriť na mzdách päť percent, trom pracovníčkam na úrade by som musel zobrať pol platu. To je nemožné,“ ozrejmil Juríček.
Priznáva, že inak sa na úsporné opatrenia obcí a miest pozerá vláda a inak ZMOS. Združenie upozorňuje, že väčšina samospráv sa správa zodpovedne a šetrí už niekoľko rokov.
„Kto začal šetriť len v roku 2013 tak, ako mu to prikazuje memorandum, je pochválený, lebo konsoliduje. Tí, ktorí šetrili už predtým a prijímali rôzne opatrenia, nešetria už tak intenzívne v roku 2013 a našetrené peniaze využívajú na dokončenie investičných akcií, sú za to karhaní. A v tom je rozdielny pohľad vlády a ZMOS. Ministerstvo financií totiž nehodnotí mieru absolútneho šetrenia, teda rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ale mieru šetrenia v rokoch 2012 a 2013,“ zdôrazňuje Juríček.
Podľa neho je takýto postoj scestný, pretože tí, ktorí predtým nešetrili vôbec, sú dnes považovaní za lepších, ako tí, ktorí sa správali zodpovedne už dlhšie.
Prepúšťali zamestnancov
Vedenie Kanianky má k memorandu a k hodnoteniu obcí po pol roku viaceré výhrady.
„Ministerstvo financií neberie do úvahy finančné operácie, čo vychádza zo zákona o rozpočtových pravidlách. Ministerstvo teda nehodnotí zadlženosť obcí, čo zaťaží v prípade splátok budúce generácie a môže byť zlým signálom hospodárenia. Z nášho pohľadu vláda rieši len súčasnú situáciu v čase svojho vládnutia bez záujmu o to, aký bude dopad úverových zaťažení na nasledujúce generácie a rozpočty obcí,“ podotkol starosta Kanianky.
Pýta sa, či je správne, ak je obec s nulovou zadlženosťou zaradená podľa výkazníctva ministerstva financií medzi zle hospodáriace samosprávy.
Husár pripomína, že „vedenie Kanianky od svojho nástupu v roku 2010 na rozdiel od vlády zásadným spôsobom uvádza do života úsporné opatrenia. Počet zamestnancov obecnej polície klesol zo šesť na dvoch, na obecnom úrade z trinásť na jedenásť či v obecnej spoločnosti z dvanásť na desať. Už v roku 2011 sme dvíhali úhrady za nájom, miestne dane a poplatky, sme úspešní pri vymáhaní nedoplatkov, zazmluvnili sme energie za nižšie ceny a vo výpočte opatrení by som mohol pokračovať.“
Husár považuje výhrady ministra financií smerom k obciam a mestám „za zúfalý spôsob riešenia zlej finančnej situácie štátu, pričom doteraz sa nehospodárne správal predovšetkým štát. Predpokladáme, že nakoľko sa nenapĺňa štátny rozpočet v plánovanej výške, budú obciam krátené príjmy z podielových daní, preto súčasné počínanie považujeme za zámienku.“
Šetria už tri roky
Rovnako ako Kanianka aj vedenie Prievidze pripomína, že šetrí už od svojho nástupu do čela mesta v roku 2010.
„Iba šetrením sme sa dokázali vyhnúť nútenej správe. Momentálne pracujeme na najdôležitejších projektoch a sme v šetriacom režime už tri roky. Opatrenia sme prijímali už pred memorandom. Zrušili sme jednu školu, šetríme na interných službách, na mzdách úradníkov alebo prevádzke knižníc. Našu politiku v oblasti konsolidácie už v roku 2012 ocenili nezávislí experti, keď sme v hodnotení samosprávnych opatrení v slovenských regiónoch získali najvyššie hodnotenie,“ pripomenul hovorca Prievidze Michal Ďureje s tým, že mesto v nastolenom režime stále pokračuje.
Upozornil, že radnica je tento rok po dlhej zime nútená investovať do opravy ciest približne milión eur.
„Pýtame sa, či máme šetriť aj na bezpečnosti obyvateľov a návštevníkov mesta. Ďalšie výdavky má mesto po svahových zosuvoch, kde sme vyčlenili doteraz na riešenie situácie 30-tisíc eur,“ doplnil hovorca.
Hodnotenie miest a obcí len podľa šetrenia v roku 2013 považuje zo strany rezortu financií za diskriminačné voči samosprávam, ktoré sa správali zodpovedne už pred prijatím memoranda.
Znížia podielové dane?
Štát nemôže priamo zasahovať do hospodárenia obcí a miest. Jediný spôsob, ako môže „potrestať“ samosprávy za neplnenie kritérií uvedených v memorande, je zníženie podielových daní.
ZMOS však chystá ďalšie rokovanie s predstaviteľmi ministerstva financií, aby si vydiskutovali svoje postoje k tejto problematike a našli spoločnú reč.
„Chceme sa podieľať na konsolidácii verejných financií a nemáme záujem prehlbovať deficit. Na druhej strane je našou povinnosťou, aby sme zabezpečili všetky funkcie, ktoré zo zákona samospráva musí plniť. Nie je možné, aby sme pre dosiahnutie nejakého čísla ochromili celú verejnú správu,“ dodal Juríček.
