PRIEVIDZA. V čase, keď Chorvátsko vstupovalo do Európskej únie, sa v krajine konali prvé Svetové umelecké hry.
Zúčastnilo sa na nich aj Slovensko. Mimoriadne skromnú výpravu tvoril len jeden človek, prievidzský výtvarník Roman Turcel, ktorý prezentoval svoje obrazy. Účasť na podujatí si hradil sám, pretože nenašiel podporu u štátnych orgánov.
Hry, ale nie súťažné
Organizácia s názvom Svetové umelecké hry funguje už niekoľko rokov a jej členom je aj Slovensko. V minulosti už pripravila rôzne sympóziá, konferencie a workshopy. Tento rok sa po prvý raz konali Svetové umelecké hry a ich dejiskom boli štyri chorvátske mestá.
„Nie sú to hry v pravom zmysle slova, je to skôr paralela s olympijskými hrami. Podujatie nie je súťažné, tvoria ho rôzne exhibície, kultúrne vystúpenia a programy. Zastúpené na hrách bolo výtvarné umenie, hudba, literatúra, tanec, spev, divadlo či fotografovanie,“ vysvetlil Turcel, ktorý je prezidentom Slovenského výboru Svetových umeleckých hier.
Otvárací ceremoniál sa konal v mestách Umag, Ludbreg a Vokovar, pretože v Záhrebe boli v tom čase v plnom prúde oslavy vstupu Chorvátska do Európske únie. V hlavnom meste bol záverečný ceremoniál hier.
Na hrách sa prezentovalo asi štyristo umelcov z vyše päťdesiatich krajín. Okrem mnohých európskych to boli aj latinskoamerické krajiny, Irán či Nový Zéland.
„Bola to skvelá príležitosť spoznať nových ľudí, ich kultúru a zároveň to bolo fórum, na ktorom účastníci mohli propagovať svoju krajinu,“ poznamenal Turcel.
Márne zháňanie peňazí
Na hry cestoval zo Slovenska ako jediný. Účasť, ktorá ho stála približne 1500 eur, si hradil sám.
„S dostatočným časovým predstihom som žiadal o podporu ministerstvo kultúry. Bolo to ešte za vlády Ivety Radičovej. Potom sa garnitúra zmenila a žiadosti som musel opakovať. Odporučili mi, aby som pripravil projekt a zapojil sa do niektorého grantu, ktorý ministerstvo pripraví. Toto však dobrá cesta nebola, nič sme nezískali. Nakoniec som to vzdal, pretože už 21. decembra minulého roka som musel nahlásiť organizátorom počet účastníkov zo Slovenska,“ opísal peripetie získavania peňazí Turcel a dodal: „Na ministerstve mi odporučili, aby na hry cestovali umelci, ktorí si to môžu zaplatiť. Nemyslím si však, že to by malo byť kritérium na účasť na podujatí.“
Podľa jeho vlastných slov sa vlažne k jeho požiadavke na dodanie materiálov o Slovensku, ktoré chcel rozdávať v Chorvátsku, postavila aj Slovenská agentúra cestovného ruchu. Materiály síce najskôr prisľúbili, no nakoniec mu ich neposlali s odôvodnením, že nemajú peniaze na poštovné.
„Urobil som v Chorvátsku maximum, aby som prezentoval Slovensko. Rozdával som im nejaké materiály, napríklad aj knihy o Prievidzi, ktoré mi venovalo na tento účel mesto. Žiaľ, štátne orgány, ktorým by na propagácii malo záležať najviac, sa k tomu postavili chladne. O dva roky by hry mali byť v Mexiku alebo Turecku. Zohnať peniaze do týchto vzdialenejších krajín bude ešte zložitejšie, ale vopred to nevzdávam,“ dodal s úsmevom Turcel.
Pozvánka na Nový Zéland
Účasť na Svetových umeleckých hrách prináša zúčastneným nielen množstvo zážitkov a kultúrne vyžitie, ale aj niekoľko bonusov.
„Jedným z nich je, že som v katalógu umelcov, ktorí sa na hrách zúčastnili. Publikácia sa dostane do všetkých kútov sveta. Výstava obrazov, do ktorej som aj ja prispel svojím dielom, bude teraz rok putovať po Chorvátsku a potom rok po ostatných krajinách sveta. Verím, že sa ju podarí dostať aj na Slovensko, konkrétne do Prievidze,“ vysvetlil Turcel.
Pochválil sa tiež, že dostal ponuku na samostatnú výstavu svojich výtvarných diel na Novom Zélande a je pripravený ju prijať.
„Podobne by sa mohli prezentovať aj iní umelci zo Slovenska, ak by ich účasť na hrách podporil štát,“ dodal Turcel.
(mak)
