Potenciál prievidzského regiónu pre cestovný ruch nie je stále využívaný naplno. Ozývajú sa hlasy, že sa musí zlepšiť kvalita služieb aj propagácia.
BOJNICE. K najnavštevovanejším lokalitám na Slovensku stále patria aj Bojnice. Turistom zväčša stačí jeden deň, aby navštívili zámok, zoologickú záhradu, kúpele, prípadne kúpalisko alebo Múzeum praveku. Nielen Bojnice, ale širší región hornej Nitry však ponúka návštevníkom oveľa viac. Napriek tomu sa nedarí udržať u nás turistov dlhšie ako jeden deň.
Upozorňujú na to aj Emil Medera z bojnickej spoločnosti ArtFest a fotograf Lukáš Grešner, ktorí sa zaujímajú o cestovný ruch v prievidzskom regióne a aj sa mu aktívne venujú. Tvrdia, že turizmus na hornej Nitre sa musí konečne prebudiť, pričom je podľa nich dôležité, aby sa problémy pomenovali, zainteresovaní o nich hovorili a aj konali.
Máme jedinečný región
„Cestovný ruch, to sú príjemné zážitky, preto za nimi cestujeme a platíme za ne. Tí, ktorí cestovný ruch tvoria, vedia príjemné zážitky vymyslieť, 'zabaliť ich do pekného papiera', teda ponúknuť turistovi kompletný a kvalitný servis,“ tak definuje cestovných ruch Emil Medera a hneď pokračuje: „Problémom nášho regiónu je, že tu síce máme mnoho zaujímavých atrakcií, lákadiel, ale stále ich nevieme, obrazne povedané, zabaliť do pekného a darčekového balenia. Je tu mnoho rozdrobených aktivít, každý si hrabe na svojom piesočku a turistovi nedokážeme dať komplexné služby.“
Medera hovorí, že región s takým potenciálom, ako má horná Nitra, nie je nikde inde na Slovensku. Nevieme to však podľa neho návštevníkom správne ponúknuť, spropagovať.
Za posledných vyše dvadsať rokov sa mnohí snažili budovať na hornej Nitre cestovný ruch. Výrazné výsledky sa však nedostavili.
Vlani vznikla Oblastná organizácia cestovného ruchu Región horná Nitra – Bojnice. Členom marketingovej komisie v tejto organizácii je aj Medera. Angažuje sa v nej preto, lebo verí, že môže výrazne pomôcť cestovnému ruchu.
„Pokiaľ chceme niečo dosiahnuť, musia byť ľudia, ktorí sa problematike budú naplno a profesionálne venovať. To nám doteraz chýbalo. Teraz už hľadáme fundovaných ľudí, ktorí budú pre našu organizáciu pracovať. Som presvedčený, že to prinesie svoje ovocie,“ vyhlásil Medera.
Bojnice lákajú najviac
Lukáš Grešner je rád, že v názve organizácie sú Bojnice. To je podľa neho „značka“, ktorá vždy pritiahne turistov.
„Ostatné mestá a obce v regióne by to nemali brať ako negatívum, naopak, mali by to využiť. Bojnice totiž už roky lákajú turistov a stále lákať budú. Treba to zúročiť a ponúknuť im viac než len atrakcie tohto mesta, pretože návštevník môže na hornej Nitre pokojne prežiť päť až šesť dní bez toho, aby sa nudil,“ myslí si Grešner.
Dôležitú úlohu v tomto smere by podľa neho mali zohrávať ubytovatelia, ktorí musia byť aktívni a radiť turistom, čo a kde môžu navštíviť. Ak im dokážu prevádzkovatelia hotelov a penziónov ponúknuť program na viac dní, zarobia viac na ubytovaní.
A čo okrem zámku, zoologickej záhrady, kúpeľov, Múzea praveku a kúpaliska Čajka v Bojniciach môžu turisti v regióne hornej Nitry obdivovať? Banský skanzen, Vodný svet s račou farmou v Sebedraží, Sklený sen, teda sklársku dielňu vo Valaskej Belej, ale napríklad aj zatiaľ málo známe motoristické múzeum neďaleko Lehoty pod Vtáčnikom či náučný chodník v bojnickej časti Dubnica. Previezť sa môžu vlakom z Prievidze do Hornej Štubne, kde je okrem krásnej prírody aj viacero tunelov, na priehrade v Nitrianskom Rudne sa môžu člnkovať, v Chalmovej okúpať v bazénoch alebo môžu turistické chodníky v okolitých horách využiť na výlet do prírody.
„Ak chceme návštevníkom pripraviť naozaj pútavý program, mali by sme naplno využiť atrakcie aj mimo nášho okresu, no v jeho tesnej blízkosti. Na mysli mám Čičmany a Rajeckú Lesnú, ale tiež hvezdáreň v Partizánskom alebo kúpele v Malých Bieliciach,“ pripomenul Medera.
Dôležitú úlohu pri propagácii týchto atrakcií musia podľa neho zohrávať aj pracovníci turisticko–informačných kancelárií.
„Mali by vedieť o týchto zaujímavých miestach čo najviac, hovoriť o nich musia zanietene, aby turistu nadchli. Dôležité pri tom je, aby ovládali aspoň dva až tri svetové jazyky. Žiaľ, v tomto smere máme stále rezervy,“ priznal Medera.
Málo adresné tabule
Spomínané cudzie jazyky Mederovi a Grešnerovi chýbajú aj na iných miestach, nielen v našich turisticko–informačných kanceláriách.
„V regióne máme už pár rokov umiestnené tabule, ktoré majú upozorniť na niektoré turisticky zaujímavé miesta. Dominantná farba na nich je hnedá. Okrem názvu atrakcie a jej siluety však na tabuli nie je žiadna iná informácia. Čo sa z nej má turista teda dozvedieť? Ak je tam ešte aj skratka ako 'Priev. zlatá cesta', tak to už turistovi vôbec nič nepovie. Navyše tieto tabule sú len v slovenčine, čo je v dnešnej dobe nedostatočné,“ myslí si Grešner.
Mínusom podľa neho tiež je, ak napríklad v Bojnických kúpeľoch, kde tvoria klientelu hlavne nemecky hovoriaci hostia, nie sú v nemčine plagáty pozývajúce na podujatia, ktoré sa konajú v Bojniciach.
„V samotnom centre Bojníc mi tiež chýba viac života v podobe hudobných vystúpení aj v bežných dňoch podvečer a večer, aby turisti aj v tejto časti dňa zažili u nás niečo príjemné. Alebo by v centre mohla byť počas sezóny stála výstava sôch či plastík,“ navrhuje Grešner.
Pod krídlami kraja
Nedostatočná je podľa Grešnera aj samotná propagácia hornej Nitry. Skvalitniť by sa mala cez Trenčiansky samosprávny kraj aj cez spomínanú oblastnú organizáciu cestovného ruchu.
„Bol som na výstavách cestovného ruchu v Bratislave a Trenčíne. Stánky Trenčianskeho kraja sa mi nepáčili. V Bratislave bola horná Nitra prezentovaná jednou fotografiou, navyše aj ostatné fotky boli bez vysvetlenia. Takže návštevník síce videl niečo na fotke, ale netušil, čo to a kde to je. Materiály, ktoré tam boli k dispozícii, zas neboli v cudzích jazykoch, čo je chybou, lebo v Bratislave prišlo na výstavu aj veľa zahraničných hostí. Fotografie na trenčianskej výstave mali tiež viacero nedostatkov, boli na nich prázdne miesta, boli bez ľudí. Navyše sa mi nepáčilo, že pred stánkom bola rozložená Trenčianska univerzita, ktorá tam robila nábor študentov,“ nešetril kritikou Grešner, ktorý otvorene hovorí, že „región Prievidze je zo strany Trenčianskeho kraja potieraný“.
Pred fotografiou bojnického zámku sa prezentovali vlani na veľtrhu Slovakiatour v stánku Trenčianskeho kraja úspešné prievidzské hokejbalistky. Foto: TSK
Takéto tvrdenia odmieta Sylvia Maliariková poverená vedením odboru medzinárodnej spolupráce a cestovného ruchu Trenčianskeho samosprávneho kraja.
„Kraj zastrešuje deväť okresov a pomerne veľa rôznorodých subjektov cestovného ruchu, ale ako hlavné poznávacie znaky a dominantnými motívmi výzdoby stánku sú Trenčiansky hrad a bojnický zámok. Práve bojnický zámok je veľmi fotogenický, známy, v súťaži „Sedem divov Trenčianskeho kraja“ vyhral jednoznačne prvé miesto, preto ho využívame sústavne na propagáciu kraja, z čoho vyplýva aj markantné zviditeľnenie hornej Nitry,“ zdôraznila Maliariková.
Pripomenula, že okrem bojnického zámku sú na fotografiách na veľtrhoch prezentované aj iné zaujímavosti z hornej Nitry, napríklad Bojnický oltár, ale aj snímky baníka či sokoliara. Sokoliari z Bojníc na veľtrhoch aj účinkujú, okrem nich aj folklórny súbor Hájiček z Chrenovca-Brusna, prievidzské mažoretky, tanečná skupina Xoana, ale aj ďalšie osobnosti kultúrneho života z prievidzského regiónu. Maliariková preto kritiku Grešnera považuje za neoprávnenú.
Obhajuje aj vzhľad stánku Trenčianskeho kraja na výstavách cestovného ruchu.
„Stánok je vždy zabezpečený dodávateľsky externou firmou a dizajnovým štúdiom na základe výberového obstarávania. Stánok je nielen funkčný, ale aj estetický, na veľkej ploche s výraznými grafickými prvkami, aby priťahoval pozornosť návštevníkov. Na základe viacročných skúseností vieme, že stánok Trenčianskeho kraja býva hodnotený veľmi dobre,“ upozornila Maliariková.
Pripomenula, že kraj vydáva a aj ponúka viacero materiálov v cudzích jazykoch a prezentáciu Trenčianskej univerzity pred stánkom kraja považuje za mimoriadne prospešnú.
„Hlavným cieľom bolo pomôcť univerzite, poskytnúť jej možnosť predstaviť sa potenciálnym záujemcom o štúdium. Prepásť takúto príležitosť, ako bola výstava cestovného ruchu, by bolo profesionálnou chybou. Na revanš Trenčianska univerzita na strojárskom veľtrhu v Nitre distribuovala vo svojom stánku propagačné materiály Trenčianskeho kraja,“ dodala Maliariková.
Ľady sa pohli?
Oblastná organizácia cestovného ruchu Región horná Nitra – Bojnice už v súčasnosti hľadá ľudí, ktorí budú aktívne rozvíjať cestovný ruch v regióne, pripravuje materiál pre turistov, ktorý im má pomôcť pri zorientovaní sa v regióne a marketingová komisia chystá už pre budúci rok marketingový plán.
„Ak chceme dostať cestovný ruch na hornej Nitre na novú, vyššiu úroveň, musíme predovšetkým skvalitniť ponúkané služby. Výrazne sa musí zintenzívniť spolupráca medzi subjektmi pôsobiacimi v cestovnom ruchu a oveľa intenzívnejšia musí byť propagácia turizmu na hornej Nitre v tlačených a elektronických médiách,“ zhrnul Medera.
