KOŠ. Už viac než pätnásť rokov sa na hornej Nitre usilujú ochrancovia prírody spoločne s baníkmi a výskumníkmi o zachovanie takzvaných košských mokradí. Vznikli medzi Prievidzou a Novákmi následkom banskej činnosti. Rozkladajú sa na ploche viac než štyridsať hektárov.
Významné miesto pre vtáky
„Mokrade vznikali postupne od rokov 1975-76 v miestach, kde v podzemí, približne dvesto metrov hlboko, prebiehala ťažba hnedého uhlia. Po vyťažení sloja sa to prejavilo na nepravidelnom poklese povrchu o niekoľko metrov. Zhromaždila sa tam podzemná a dažďová voda a vznikli mokrade," vysvetlil popredný slovenský ornitológ, iniciátor a koordinátor záchrany mokradí Vladimír Slobodník.
Podľa neho sa z košských mokradí postupne stalo významné migračné a hniezdne miesto pre stovky druhov vtákov. Niektoré, najmä severské sťahovavé vtáky, sa tam zdržujú iba krátko, pri ceste do južných krajín a späť, ale ďalšie prísne chránené druhy vtákov tam začali hniezdiť. Medzi ne patrí napríklad šišila bocianovitá, bahniak, ktorý vyhniezdil predtým iba v jedinej lokalite na Slovensku. Ornitológ tam pozoroval aj vzácne potápky čiernohlavé a chocholaté, kršiaka rybožravého a iné.
Mokrade sú teraz domovom aj viacerých chránených druhov obojživelníkov a hmyzu.
„Botanici tam objavili niektoré druhy vodných rastlín, z ktorých minimálne jednu už považovali na Slovensku za vyhynutú,“ tvrdí Slobodník.
Tretí projekt
Ochrana týchto území, hoci sa na ne vzťahuje aj medzinárodný Rámsarský dohovor o ochrane mokradí z roku 1971, ktorý Slovensko tiež podpísalo, je podľa ornitológa zložitá. Vzhľadom na meniacu sa presnú lokalizáciu v závislosti napríklad od počasia, sú tu aj zákony, ktoré určujú baniam povrchové priestory po odznení prejavov ťažby uhlia zrekonštruovať a vrátiť do pôvodného stavu. To by však znamenal zánik týchto vzácnych biotopov.
Pôvodne tam totiž bola orná pôda. Z veľkej časti však vznikla melioráciou zamokrenej pôdy a meandrov rieky Nitry. Na podnet ochrancov prírody sa napokon podarilo spojiť sily s Hornonitrianskymi baňami Prievidza a Výskumným ústavom vodného hospodárstva Bratislava. Výsledkom je už tretí projekt na monitorovanie a zachovanie mokradí, ktorý sa uchádza o financovanie z eurofondov.
„Prvé dva Brusel odmietol, čakáme, ako dopadne tretí pokus," konštatoval Slobodník.
Chcú náučný chodník
Jeho slová potvrdila hovorkyňa baní Adriana Siváková. Podľa nej Hornonitrianske bane sa už viac ako pätnásť rokov aktívne angažujú v ochrane a využití novácko-košských mokradí ako veľmi zaujímavého krajinotvorného prvku na hornej Nitre. V rokoch 2011-2012 bane spolupracovali v rámci programu LIFE+ na riešení zachovania mokradí z pohľadu biodiverzity a uchádzali sa o financovanie z eurofondov. Navrhované riešenie bolo vyhodnotené ako zaujímavé, inovatívne, ale v konečnom dôsledku požiadavku Brusel neakceptoval.
„V súčasnosti ďalej spolupracujeme s Výskumným ústavom vodného hospodárstva na projekte Využitie unikátnych mokradí v poddolovanom území Nováky - Koš. Chceme využiť sociálno-ekonomický potenciál tejto oblasti. Hlavným cieľom projektu je návrh pozitívneho začlenenia mokradí do životného prostredia v obývaných oblastiach Nováky - Koš. Ide nám o zachovanie mokradí, ktoré vznikajú na ploche súčasnej nosnej ťažobnej kapacity 11. poľa, ťažobného úseku Bane Nováky. Projekt by mal vybudovaním náučného chodníka podporiť nielen edukačnú činnosť zameranú na mokrade a okolité životné prostredie, ale jeho súčasťou je aj návrh na využitie územia ako miesta relaxu a zadržiavania vody v krajine. Projekt, ktorý má ambíciu uchádzať sa o prostriedky z eurofondov, je v súčasnosti v štádiu posudzovania na Ministerstve životného prostredia SR," uviedla Siváková.
Deň pre košské mokrade
Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny – Základná organizácia Prievidza organizuje 15. júna od 9. h Deň pre košské mokrade.
Pripravené je čistenie mokradí pri starej ceste do Koša, ale aj prezentácia informácií o vodnom vtáctve, ktoré žije v košských mokradiach.
(mak)
