PRIEVIDZA. Nedávno sa vrátil z výpravy v Maroku bývalý baník, 56-ročný amatérsky entomológ Pavol Arpáš z Prievidze. Priniesol si odtiaľ takmer 300 exemplárov rôzneho hmyzu, vrátane jedovatých škorpiónov.
Trvalé zážitky
Do Afriky sa v polovici apríla vybral spolu s ďalšími tromi, rovnako zanietenými kolegami, Ľubomírom Srnkom z Lehoty pod Vtáčnikom, ktorý sa venuje nočným motýľom, Františkom Belkom
z Ružomberka, ktorého zaujímajú denné motýle a Zdenkom Tokárom zo Šale, špecialistom na najmenšie, takzvané mikromotýle.
„Všetci sme veľmi spokojní s výpravou. Priniesli sme si domov množstvo materiálu, ktorý budeme teraz postupne spracovávať,“ povedal Arpáš.
Cestovali autom cez Španielsko a trajektom do Tangeru a za desať dní precestovali stovky kilometrov, od pobrežia Atlantického oceánu, cez západnú časť Sahary, po úpätie pohoria Veľký Atlas. Niekoľkokrát sa utáborili a všade lovili každý svoj hmyz, podľa spomínaného zamerania. Raz ich vykázali vojaci, pretože nechtiac zablúdili do vojenského priestoru. Stretli sa aj s beduínmi a ich stádami oviec a kôz. Viacerí domorodci im ochotne pomáhali.
Väčšinu chrobákov, ktoré si Arpáš priniesol, ešte vo svojej zbierke, počítajúcej takmer 20-tisíc druhov, nemá.
„Najvzácnejšie sú tie chrobáky, ktoré si sám nachytám. Sú to aj zážitky, ktoré mi trvale zostanú. Tento raz sa mi podarilo získať niekoľko menej známych potemníkov, fúzačikov, bystrušiek, skarabeusov a ďalších drobných predstaviteľov chrobáčej ríše, ktoré bez podrobnejšej štúdie ešte nedokážem zaradiť,“ konštatoval entomológ.
Stretol sa aj so zaujímavými tvormi. Napríklad objavil jeden druh obrovských svrčkov, dosahujúcich veľkosť aj sedem centimetrov. Keď ich chcel uloviť, na svoju obranu vystrekovali až do vzdialenosti pol metra nejakú tekutinu, pripomínajúcu krv. Ale potom si pomohol papierovými vreckovkami a teraz svoju zbierku obohatí o niekoľko kusov týchto cvrlikajúcich chrobákov.
Miestni ľudia mu pomáhali pri love sarančí, veľkých kobyliek, ktoré ak sa rozmnožia, sú postrachom afrických poľnohospodárov. Ale odmietli sa podieľať na odchyte škorpiónov. Tých sa veľmi boja. Musel si poradiť sám, ale všetkých aj ihneď usmrtil. Obávali sa ich totiž aj jeho kolegovia. Chrobáky usmrcuje humánne octanom etylnatým, ktorý nakvapká na vatu v uzatvorených škatuľkách, v ktorých chrobáky aj prenáša.
Vzrušujúci koníček
„Priniesol som si robotu na niekoľko mesiacov. Chrobáky treba najskôr vypreparovať, vyrovnať nožičky a krídelká, pripichnúť špendlíkom a nechať vyschnúť. Potom treba všetky určiť. Mám bohatú knižnicu, ale ak nenájdem v knihách daný druh, ešte je tu našťastie internet. Pri určovaní škorpiónov, ktoré som priniesol, som vyskúšal ultralampu. Na dennom svetle sú hnedé, ale po osvietení lúčmi svetielkujú, akoby boli zlaté,“ vysvetlil entomológ.
Tajomný svet hmyzu ho očaril už v mladosti, keď v rodných Alekšinciach pri Nitre chodieval s otcom do prírody. Vážnejšie sa entomológii, vede o hmyze, začal venovať až v dospelosti, na podnet viacerých kamarátov, u ktorých videl zbierky chrobákov či motýľov.
Vyučil sa v prievidzskom baníckom učilišti za banského elektromontéra a potom dvadsaťsedem rokov pracoval v Bani Nováky až do odchodu na invalidný dôchodok.
Ako vášnivý amatérsky entomológ sa zameral predovšetkým na chrobáky. Chodil na kratšie i dlhšie výpravy po okolí a neskôr po celom Slovensku a v posledných rokoch aj do zahraničia.
Entomológia je podľa neho vzrušujúci koníček. Vedci predpokladajú, že na Zemi žije približne milión druhov hmyzu, ale nie všetky sú ešte objavené a popísané.
„Chrobáky sú najpočetnejšia skupina hmyzu. Dá sa povedať, že každý tretí živočích na zemeguli je chrobák,“ uviedol Arpáš.
Na Slovensku sú chrobáky pomerne dobre zmapované a je ich približne 6-tisíc druhov. On má v zbierke viac než polovicu z nich.
„Jednému človeku sa za život sotva podarí zozbierať všetky známe druhy. Veď niektoré, napríklad krasone, merajú sotva niekoľko milimetrov“, dodal.
