Zdokumentovanie vzácneho Bojnického oltára si vyžiadalo mimoriadne bezpečnostné opatrenia.
BOJNICE. Už tretí mesiac v bojnickom zámku, v rámci celoslovenského projektu financovaného z európskych fondov, digitalizujú najvzácnejšie umelecké predmety z expozície a depozitov tamojšieho múzea.
„Je to zaujímavá dokumentácia kultúrneho dedičstva, pomocou veľkorozmerného skeneru vo vysokom rozlíšení,“ hovorí riaditeľ SNM - Múzea Bojnice Ján Papco.
Najcennejší je Bojnický oltár
V zozname má zámok niekoľko tisíc artefaktov, ktoré bude treba zdokumentovať. Zoznam sa však ešte priebežne dopĺňa. Medzi najcennejšie zbierkové predmety patrí známy Bojnický oltár, desať doskových obrazov stredovekého talianskeho majstra Narda di Cione. Pochádza z pôvodného inventáru posledného šľachtického majiteľa zámku Jána Pálfiho.
„V expozícii však je aj mnoho ďalších vzácnych obrazov z obdobia od gotiky a baroka, až po výtvarné umenie 20. storočia. Pretože múzeum od svojho vzniku v roku 1950 často menilo zameranie, má v zbierkach aj mnoho trojrozmerných predmetov, sôch, úžitkového umenia, nábytku a podobne. Kým obrazy a reliéfy, ale aj niektoré ploché exponáty skenujeme v dvojrozmerne, ostatné plastiky a predmety budú zdigitalizované zo všetkých strán, teda v systéme 3D,“ vysvetlil riaditeľ múzea.
Zdokumentovanie uvedených predmetov sa považuje za veľmi významné predovšetkým pre odborníkov. Budú k dispozícii historikom umenia prakticky na celom svete. Umožní to detailne študovať zdigitalizované artefakty a skúmať ich v stave, ako vyzerali v danej dobe.
Kvalitné snímky budú však slúžiť aj na ich spropagovanie v širokej verejnosti, na uverejňovanie v publikáciách a podobne Pozitívom je, že bude pritom zaistená ich bezpečnosť.
Asistovala aj polícia
„Doteraz sme zdigitalizovali približne 1500 obrazov a ešte nás čaká približne 1300. Už sme zdokumentovali z oboch strán aj originály obrazov Bojnického oltára. Pretože sú vzácne, nevyčísliteľnej hodnoty, uskutočnilo sa to za mimoriadnych bezpečnostných opatrení, vrátane asistencie polície,“ povedala digitalizátorka múzea Adriana Jeleneková.
Podľa nej skener nemeckej výroby, ktorý v zámku používa, je skutočne výkonný. Tak aj na monitore bežného počítača sa dá rozoznať každý ťah maliarovho štetca. Na zdokumentovanie trojrozmerných predmetov budú musieť použiť iný skener, ktorý teraz využívajú v martinskom múzeu.
V poslednej fáze budú ešte skenovať predmety, ktoré sa nachádzajú v miestnostiach zámku, sú nadrozmerné, alebo sa nedajú zdemontovať.
Ide napríklad o lustre alebo veľké kusy nábytku, ktoré kedysi zostavovali na mieste. Na to bude slúžiť špeciálny fotoaparát, ktorý by už čoskoro mal prísť na Slovensko,“ konštatovala Jeleneková.
