V štátoch, kde očkovanie nie je povinné, majú iné mechanizmy ochrany spoločnosti.
BOJNICE. V tomto roku Slovensko už po siedmykrát participuje na aktivitách medzinárodného Európskeho imunizačného týždňa, ktorý prebieha od 22. do 27. apríla ako kampaň európskej úradovne Svetovej zdravotníckej organizácie. Sloganom kampane 2013 je: „Chráňte svoj svet – dajte sa zaočkovať“.
K Európskemu imunizačnému týždňu a k očkovaniu sa vyjadrila epidemiologička z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Prievidza so sídlom v Bojniciach Klára Minčíková.
„V súčasnosti je očkovanie spochybňované a argumentuje sa tým, že choroby, proti ktorým sa očkuje, 'miznú' aj bez očkovania, že očkovanie má za následok vznik autizmu, cukrovky, že stačí podpora imunitného systému dieťaťa životosprávou vrátane stravovania, aby dieťa neochorelo, stačí dodržiavať hygienu.
Protiargumentmi proti takýmto tvrdeniam a názorom sú epidémie ovčích kiahní, proti ktorým sa neočkuje a preto sa stále vyskytujú, vedecké vyvrátenie súvislosti medzi vznikom autizmu a prítomnosťou látky obsahujúcej ortuť vo vakcínach, poznatky, že vznik infekčných ochorení vyvolaných mikroorganizmami závisí od infekčnej dávky, od nákazlivosti, od schopnosti vírusov a baktérií vytvárať systém odolnosti a vlastnej ochrany voči vonkajšiemu prostrediu, voči dezinfekčným látkam voči antibiotikám. Aj v mikrosvete ide o prežitie.
Rodičia chcú slobodu rozhodovania sa, garanciu všetkých istôt bez zodpovednosti. V štátoch, kde očkovanie nie je povinné, majú iné mechanizmy ochrany spoločnosti. Nezaočkované dieťa neprijmú do škôlky, školy a ak ochorie, znášajú všetky náklady spojené s liečbou svojho dieťaťa, aj detí, ktoré ním boli nakazené. Aj v našom regióne pribúda hlasov odmietajúcich očkovanie, pribúda nezaočkovaných detí, ktoré sú stále chránené vďaka vysokej zaočkovanosti svojimi spolužiakmi, svojím okolím. Ak napríklad klesne zaočkovanosť proti osýpkam pod 95 percent, začneme zaznamenávať renesanciu tohto vysokonákazlivého ochorenia s ťažkým priebehom, spojeného s častými závažnými komplikáciami. Zrejme potrvá nejaký čas, kým sa ľudia veľkým oblúkom vrátia na začiatok a uvedomia si, aké úsilie ľudstvo stálo pozorovanie chorôb, zavádzanie opatrení, jednotlivé objavy.
Ak bolo 20. storočie storočím antibiotík, tak 21.storočie by sa mohlo nazvať storočím vakcín. Ďalším v rade veľkých objavov vo veľkom ľudskom úsilí bolo poznanie, že mikroorganizmy nie sú príčinou len prenosných ochorení, ale aj neinfekčných ako je napríklad rakovina krčku maternice a dnes už proti jej vyvolávateľovi, ľudskému papilomavírusu, existuje očkovacia látka. Ak bol doposiaľ vývoj vakcín zameraný len na skúsenostiach a výrobe z oslabených alebo usmrtených pôvodcov infekcií, v súčasnosti sa kladie dôraz na poznanie reakcií imunitného systému na infekčné agens, na jeho správanie sa v ľudskom organizme, na bezpečnosť vakcín.
Faktom ostáva, že zaočkovaný človek nielenže neochorie, ale ani nešíri nákazu ďalej. Tým, že dám zaočkovať svoje dieťa a seba, vyjadrujem zodpovednosť a úctu k sebe samému a svojmu okoliu, k ľuďom, s ktorými žijeme.“
