PRIEVIDZA. Ozdobovať kraslice klasickou technikou voskovaním sa tesne pred Veľkou nocou desiatky detí, študentov aj dospelých mohlo naučiť v Hornonitrianskom múzeu v Prieviddzi. Tvorivé dielne viedla jedna z najskúsenejších krasličiarok na hornej Nitre, ľudová umelkyňa Ľudmila Bátorová z Veľkej Lehôtky, miestnej časti Prievidze.
Kraslice ako umelecké predmety
Účastníkom najskôr porozprávala o najstarších technikách ozdobovania veľkonočných vajíčok, premietla obrázky z jednotlivých spôsobov a používania materiálov v súčasnosti.
Potom názorne ukázala ako ona vytvára rozmanité vzory pomocou roztopeného rôznofarebného vosku. Každému aj osobitne vysvetlila, ako správne držať voskovacie pero, poradila ako postupovať pri vytváraní vzoru a upozornila na niektoré technické detaily.
Okrem dievčat a žien, ozdobovať kraslice si vyskúšali aj viacerí chlapci. Bátorová ich pochválila, že sú rovnako šikovní ako dievčatá. Zdôraznila, že kraslice v súčasnosti už strácajú svoje poslanie byť odmenou pre šibačov a kúpačov. Sú to už častejšie hodnotné umelecké predmety, ktoré sú ozdobou veľkonočných stolov a sú tiež vhodným darčekom.
Kraslica, ktorú Ľudmila Bátorová vytvorila z pštrosieho vajca. Foto: TASR
Začínala s cibuľovými šupkami
Nedávno sa Bátorová vrátila z Fínska, kde sa prezentovala svojím umením. Vo Fínsku bola už druhýkrát na pozvanie slovenskej ambasády. Tvorivé dielne s ňou zorganizovalo fínske múzeum remesiel.
Slovenská krasličiarka mala opäť veľký úspech. Prišlo za ňou mnoho Fínok, venujúcich sa doma ručným prácam, aby sa podučili technike. Podobné workshopy už Ľudmila Bátorová absolvovala viackrát v Taliansku, ale aj v Rakúsku, Belgicku, Poľsku, Českej republike, ba dvakrát predvádzala svoje umenie dokonca aj v Turecku.
Spomína si, že ešte ako dievča farbila vajíčka cibuľovými šupkami a potom na nich vyškrabávala vzory. Od detstva mala veľmi blízku k folklóru, veľa vyšívala a dokonca zhotovovala kroje pre folklórny súbor Vtáčnik v Prievidzi, ktorého bola členkou. Ku krasliciam sa vrátila potom, keď sa vydala a narodila sa jej postihnutá dcérka. O ňu sa musela celodenne starať. Hľadala teda niečo, čomu by sa popri tom mohla venovať a spomenula si na kraslice.
Techniku voskovania a prvé vzory má zo starej vlastivedy. Odvtedy si však vytvorila vlastné tvarové a farebné variácie ozdôb. Odhaduje, že ich je približne päťdesiat, ale navzájom ich kombinuje, takže ovláda stovky variantov.
„Ani vajíčka nie sú všetky rovnaké a ozdoby prispôsobujem tomu, či je guľaté, alebo viac či menej vajcovité,“ uviedla umelkyňa.
Okrem slepačích, vyrába kraslice aj z kačacích, husích, ba aj pštrosích vajec. Každá kraslica je podľa nej prakticky originál. Je o ne veľký záujem. Nestačí ich vyrábať.
