PRIEVIDZA. Tradičné zvyky dodržiavané po stáročia postupne nahrádzajú aj v regióne hornej Nitry zvyky, ktoré sú skôr udomácnené v západných krajinách. Ako však uviedla riaditeľka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Iveta Géczyová, tradičné ľudové zvyky na Veľkú noc ako napríklad oblievanie a šibanie určite z regiónu úplne nevymiznú.
„Napríklad také vajíčko v minulosti v súvislosti s Veľkou nocou vôbec nebolo tradičné. Nielenže sa vajíčka konzumujú, ale pripravujú sa aj ozdobné vajíčka, ktorými sa zdobia aj stromy. Príkladom v tomto regióne je dedina Lazany, kde sa kraslicami ozdobil strom minulý rok. Tento rok v tej istej dedine plietli zajaca, ktorý vôbec nie je pre našu kultúru taký charakteristický ako pre kultúry západnej Európy," uviedla Géczyová a doplnila, že zo zvykov, ktoré sa na hornej Nitre zachovali, naďalej pretrváva oblievačka a šibačka.
„Predtým sa viac šibávalo, ale začiatkom 20. storočia sa rozmohlo oblievanie ako také. Málokto však vie, že oblievačka nebola len záležitosťou mužov. Po Veľkonočnom pondelku, v utorok, to mužom ženy vracali a chodili ich oblievať a šibať," dodala.
Zvyky, ktoré sa už pomaly z regiónu vytrácajú, sa podľa Géczyovej týkajú hlavne jedál, ktoré sa počas Veľkej noci varili.
„Na Veľký piatok bol dodržiavaný rovnako prísny pôst ako počas Štedrého večera. Varili sa strukové polievky, ktoré sa nesmeli zasmážať masťou alebo olejom. Na Bielu sobotu sa zase dodržiaval pôst dovtedy, kým sa nešlo "do hrobu." Až keď prišli veriaci z kostola, tak sa navarila údená šunka a klobásy. K nim sa do jedného hrnca pridávali aj vajíčka, ktoré nasali vôňu údeniny. Na hornej Nitre sa však nevarievala len bravčovina, ale i kozliatka či jahňatá. Teda to, čo domácnosť dala, sa hornonitrania usilovali zužitkovať. Na Veľkonočnú nedeľu sa piekli calty z vysokého sladkého kysnutého cesta alebo osúchy s tvarohom, záviny s orechovou a makovou plnkou, drobné koláčiky v tvare rožtekov či malých rybiek. Nechýbali však ani barančeky či zajačiky," vysvetlila s tým, že rovnako vymizli aj iné zvyky ako napríklad pletenie korbáčov, ich sadenie či obradné umývanie na potoku, ktoré malo vydajachtivým devám zaručiť nápadníkov.
Podľa Géczyovej patrí horná Nitra už dlhé roky medzi popredné regióny z hľadiska ľudovo-umeleckej výroby. A to vďaka majsterke ľudovej výroby Márii Ďurdinovej z Veľkej Čause, ktorá začala ešte v 60-tych rokoch maľovať vajíčka.
„Samozrejme sa v minulosti skúšali robiť aj iné techniky zdobenia vajíčok. Mali sme tu zastúpené slamienkovanie, batikovanie, či voskovanie. V súčasnosti už existujú okrem týchto spomenutých aj rôzne iné techniky a môžeme povedať, že dnes máme u nás naozaj už vychytené krasličiarky," vyzdvihla výnimočnosť regiónu Géczyová.
Na záver dodala, že Veľká noc už nie je tým, čo bývala v minulosti. „Už sa jej neprikladá taký veľký význam. Je to už o stretávaní sa rodín a príbuzných. Lebo tá odlúčenosť od domova robí svoje," uzavrela.
