MALINOVÁ. Stačilo niekoľko slnečných dní a na hornej Nitre sa už objavili poslovia jari, snežienky.
Hoci v Strážovských vrchoch je ešte snehu vyše kolien a rozpúšťa sa iba pomaly, v niektorých záhradách v podhorských dedinkách už rozkvitli.
Snežienková lúka
V Malinovej každý rok medzi prvými rozkvitnú snežienky v záhrade rodičovského domu Jozefa Minicha.
„Ešte ako deti sme ich chodili obdivovať. Asi sa im tam dobre darí," povedal jeden
z obyvateľov obce Juraj Richter. Minichovci si ich do záhrady zasadili možno pred päťdesiatimi rokmi. Odvtedy sa hojne rozrástli medzi trávou a pod ovocnými stromami.
Richter si myslí, že nielen Minichovci, ale aj ďalší Malinovčania si cibuľky snežienok priniesli do svojich záhrad a skaliek zo Snežienkovej lúky, ktorá je tesne pod vrcholom 1146 metrov vysokej Magury.
„Tam snežienky kvitnú oveľa neskôr, koncom apríla, keď zmizne sneh. Ale je to pekný pohľad, pre ktorý sa oplatí urobiť si na lúku pomerne náročnú túru," konštatoval Richter.
Pekná, ale jedovatá
Snežienka jarná patrí medzi trvalky a v priaznivých podmienkach dorastá až do výšky dvadsať centimetrov. Zvončekovité kvety pútajú pozornosť tromi snehobielymi okvetnými lístkami.
Zaujímavosťou je, že rozkvitnuté dokážu odolať aj desaťstupňovým mrazom.
Podľa odbornej literatúry sú zásobárňou energie a vitality cibuľky, z ktorých vyrastajú. Dokážu zohrievať aj okolie, pretože pri nich sa často roztopí sneh.
Pritom si snežienka vytvára akúsi vlastnú nemrznúcu zmes tak, že v chlade premieňa škrob na cukor. Tento proces umožňuje, že kvety nezmrznú.
Do roku 2003 bola snežienka jarná na Slovensku vo voľnej prírode chránená. Zapríčinil to masívny zber kvetov najmä pred Medzinárodným dňom žien. Teraz sa nesmie trhať v chránených oblastiach.
Na snežienky si treba dávať pozor, pretože celá rastlina je jedovatá, obsahuje nebezpečné alkaloidy
Jeden z nich, izolovaný galantamín, vyrábaný už aj synteticky, sa využíva pri liečbe Alzheimerovej choroby. Vyskúšať snežienku na laickú liečbu však môže byť životu nebezpečné, upozorňujú odborníci.
