PRIEVIDZA. Guláš, fašírky či mäso pečené na čiernom pive veľmi rád a vraj aj dobre pripravuje 72-ročný Ivan Čulen. Nevarí často, len keď má chuť a náladu, alebo chce vyskúšať niečo nové, čo objavil v kuchárskej knihe.
Práve kuchárske knihy penzista z Prievidze už niekoľko rokov zbiera. V súčasnosti ich má približne päťsto a zbierku chce ďalej rozširovať.
Rady pre stolovanie
Ivan Čulen ani nevie, ako sa ku kuchárskym knihám dostal a prečo ich začal zbierať.
„Jednoducho ma zaujali. Mal som niekoľko starších kuchárskych kníh po mame, ktorá veľmi dobre varila. Rád som ich čítal, pretože mnohé neobsahovali len recepty, ale aj rôzne zaujímavosti či rady pre domácnosti,“ prezradil dôchodca.
Aby potvrdil svoje slová, zalistoval v Novej kuchárskej knihe od Terézie Vansovej z roku 1930. Našiel v nej odporúčania, ako prestrieť stôl, ako sa správať pri stolovaní. V Slovenskej ľudovej kuchárke pre každý stôl z roku 1948 je zas špeciálny kuchynský a nákupný kalendár, ktorý informuje, čo v ktorom mesiaci možno kúpiť na trhu.
Podľa receptov, ktoré sú v starých kuchárskych knihách, sa podľa Ivana Čulena „dá pokojne variť ešte aj dnes. Niektoré jedlá by som však určite nikdy nechcel skúšať. Napríklad recept na račiu polievku je rozpísaný na dve strany, lebo je veľmi zložitý. Myslím si, že ju asi ani nikto nikdy nevaril. Recept je zo staršej knihy, keď boli raky v našich vodných tokoch úplne bežné. Dnes sú už chránené.“
Recepty pre blondínky
V rodinnom dome v Prievidzi má zanietený zberateľ približne päťsto kuchárskych kníh. Najstaršia s názvom Nová domáca kuchárka pre česko-americké gazdinky je z roku 1896. Má však aj veľa nových, ktoré dostáva zväčša od svojich najbližších. Páčia sa mu špecializované kuchárske knihy, ktoré sú venované napríklad len receptom zo zemiakov, húb alebo rýb.
„Mám aj zopár veselých kuchárskych kníh, ktoré sú písané vtipne, napríklad pre blondínky alebo zamestnaných mužov,“ spomenul optimisticky naladený sedemdesiatnik.
Varenie sleduje rád aj v televízii a recepty si vystrihuje tiež z novín a časopisov. Odhaduje, že takýchto výstrižkov a špeciálnych príloh venovaných vareniu má asi tridsať kilogramov.
Pochopenie pre svoju záľubu našiel u rodiny, predovšetkým u manželky. Prezradila na neho, že „vyskúšal už rôzne jedlá, no najlepší od neho je guláš a fašírky.“
Ivan Čulen je odhodlaný zbierať kuchárske knihy aj naďalej. Poteší sa nielen novým, moderným, ale aj starším, ktoré rokmi získavajú na hodnote.
