PRIEVIDZA. Horná Nitra si pripomína svätých Cyrila a Metoda niekoľkými historickými pamiatkami, ale i súčasnými dielami. Je to napríklad zvon s reliéfom svätcov z roku 1924, nástenná maľba v Kostole svätého Bartolomeja v Prievidzi, súsošie blízko centra Prievidze a dva kostoly zasvätené solúnskym bratom - v Lehote pod Vtáčnikom a Malej Lehôtke.
Veľká manifestácia
Historička umenia Barbora Matáková z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne, pracoviska v Prievidzi vysvetlila, že tradíciu pripomienky svätého Cyrila a Metoda na hornej Nitre obnovil kňaz Anton Mišút organizovaním cyrilo-metodskej slávnosti v Prievidzi, ktorá sa uskutočnila v období po prvej svetovej vojne. Podľa dostupných materiálov z farskej kroniky sa na slávnosti zúčastnilo približne dvanásťtisíc ľudí.
„Ako sa píše v kronike, prvá slovenská manifestácia sa stala na Cyrila a Metoda. Takú oslavu Prievidza dovtedy nevidela. Prišli s procesiami všetky slovenské fary, so svojimi duchovnými a na čele so zástavami. Sprievod sa pohol z farského kostola, námestím a Dlhou ulicou, cez Slavobrány. Na konci Dlhej ulice za mostom pri zhotovenom oltári bolo odprosovanie a pri Soche svätej trojice obetovanie dietok cyrilometodejských. Na námestí bola slávnostná omša, po požehnaní vo farskom kostole bolo zhromaždenie jednoty ružencových žien. Rečnili oduševnene dve dámy z Trnavy, z našich žien Kršková a Drličková, profesor náboženstva na tunajšom gymnáziu, profesor Briška v záujme katolicizmu," priblížila zápis v kronike Matáková.
Podľa jej slov kňaz Anton Mišút vyjadril úctu k solúnskym bratom aj zasvätením jedného z nových zvonov, ktoré objednal u významnej lejárskej firmy Richarda Herolda namiesto starších, skonfiškovaných počas prvej svetovej vojny.
„Anton Mišút, keď prišiel do Prievidze a našiel takmer prázdnu zvonicu prievidzského kostola, hneď sa začal zaoberať myšlienkou na nové zvony. Pozval kampanológa, ktorý navrhol veľkosť a ladenie zvonov, aby boli takým orchestrom pre šírenie kresťanskej myšlienky. Jeden zo zvonov dostal meno Cyril a Metod,“ povedala Matáková.
Nápis, ktorý sa na zvone nachádza, je vlastne modlitbou: „Svätý Cyrile, Metode, proste matku Máriu, by nám vždy bránila našu vlasť, Slovenskú krajinu." Trvalo tri roky, kým sa zo zbierok veriacich prievidzskej farnosti nazbieralo toľko peňazí, aby sa podarilo zrealizovať zámer kňaza a vo zvonici opäť boli zvony, ktoré Prievidžanom určite chýbali." Zvon je jednou z pamiatok, ktorá síce nie je na očiach, ale ktorú je počuť.
Patróni dvoch kostolov
Ďalšou pamiatkou je nástenná maľba na bočnej empore na severnej strane lode farského Kostola svätého Bartolomeja v Prievidzi.
„Podľa výtvarných znakov by mohla byť inšpirovaná obrazom svätého Cyrila a Metoda maliara Jozefa Hanuľu z konca 19. a prvej polovice 20. storočia. Predpokladám, že myšlienka ich obraz uplatniť vo farskom kostole, mohla pochádzať od Antona Mišúta," vysvetlila Matáková.
Doplnila, že tradícia svätého Cyrila a Metoda sa často odzrkadľovala v samotnom zasvätení kostolov, tie sa na Slovensku zachovali v pomerne hojnom počte.
„V najbližšom okolí máme dva kostoly spomínaného patrocínia. Kostol svätého Cyrila a Metoda v Lehote pod Vtáčnikom z roku 1949 a kostol z roku 1997 v Malej Lehôtke. Zasvätenie kostola konkrétnemu svätcovi odzrkadľuje dobovú tendenciu, inklináciu k osobnostiam, témam a svätý Cyril a Metod sa práve objavovali v takých kritických časoch, keď národné sebavedomie upadalo a bolo ho treba trochu pozdvihnúť," poznamenala Matáková.
Odkaz solúnskych bratov
Monumentálne sochárske dielo s cyrilo-metodskou tematikou vytvoril koncom deväťdesiatych rokov pre Prievidzu krajan, akademický sochár Stanislav Mikuš pochádzajúci z Koša. Súsošie stojí blízko centra Prievidze a svätci sú zobrazení v typickom oblečení s osobnými atribútmi. Matáková vysvetlila, že „práve na soche sv. Cyrila vidíme symbol knihy, zvitok, ktorý zaznamenáva prvé slová Proglasu. Alebo býva zobrazený s knihou ako pripomenutie prekladov, ktoré urobili, aby sprístupnili Písmo Sväté Slovanom.“
Jedným z poslaní oživovania cyrilo-metodskej tradície podľa Matákovej je, aby sme si aj dnes popri pragmatických záujmoch občas všimli, že i voľakedy boli nadšenci, ktorí riskovali život a ktorí sa doslova obetovali, lebo išli do jamy levovej, do prostredia franských kňazov. Išli do prostredia, kde ich ľudia nepoznali, kde im nerozumeli a preto, aby im rozumeli, boli schopní vytvoriť písmo, prekladať knihy. To bola najmä zásluha svätého Cyrila a Metoda.
