KOŠ. Viac než päťsto rokov stará kultúrna pamiatka, gotická svätyňa z pôvodného Kostola svätého Ondreja v Koši, ktorú v roku 2000 zachránili transportom do centra obce, v súčasnosti chátra. Hoci bol po prevoze spracovaný projekt na jej komplexné reštaurovanie, pre nedostatok financií nebol dokončený.
Nedostatočné zabezpečenie
Starosta Koša Štefan Zavadinka hovorí, že nie je vyjasnená otázka vlastníctva, a teda aj záujmu dokončiť obnovu svätyne. Pozemok, na ktorom stojí nový kostol, ale aj prevezená svätyňa, má na liste vlastníctva Rímskokatolícku cirkev, farnosť v Koši. K objektu sa však aktívne nehlási a neprejavuje záujem pôvodný projekt naplniť.
To, že pozemok a svätyňu vlastní Rímskokatolícka cirkev, potvrdila vedúca prievidzského pracoviska Krajského pamiatkového úradu Trenčín Mária Dvončová. Uviedla, že krajský pamiatkový úrad, ktorý dohliada na kultúrne pamiatky, viackrát požiadal cirkevné úrady o dokončenie projektu, alebo vypracovanie žiadosti o grand z ministerstva kultúry. Zatiaľ však márne. Úrad podľa nej môže voči vlastníkom nehnuteľnosti vyvodiť postihy. Myslí si však, že v tomto prípade by pokuta bola skôr kontraproduktívna.
Pracovníci pamiatkového úradu si boli svätyňu pozrieť v závere minulého roka a konštatovali, že jej zabezpečenie je nedostačujúce, môže spôsobiť nenapraviteľné škody. Požiadali preto starostu obce, aby na svätyni urobil aspoň základné technické úkony. Najskôr treba zneprístupniť vchody do svätyne a na otvorené gotické okná umiestniť siete, aby sa zabránilo vleteniu vtákov. Pochválili, že starosta obce je nápomocný a opatrenia do jari zabezpečí.
Sťahovanie pre ťažbu uhlia
„História Kostola sv. Ondreja v Koši je doslova pohnutá,“ zdôraznil Zavadinka. Podľa jeho slov pôvodný gotický kostol pochádza z roku 1410. Slúžil až do roku 1940. V tom čase mal Koš už približne dvetisíc obyvateľov a starý kostol bol pre veriacich primalý. Preto sa cirkevníci rozhodli postaviť na pôvodnom mieste nový. Vybudovali ho za dvadsať mesiacov zo zbierok obyvateľov. Zachovali pritom spomínanú svätyňu, kde bol oltár s dominantnou sochou sv. Ondreja apoštola. Vtedy ešte málokto tušil, že pod kostolom, neskôr kultúrnou pamiatkou, ale aj pod veľkou časťou obce Koš, sa nachádzajú bohaté ložiská hnedého uhlia. Dobývací priestor prislúchal Bani Nováky.
V roku 1980 vtedajšia slovenská i federálna vláda prijali uznesenie uvoľniť ťažbu aj pod Košom a ďalšou povrchovou zástavbou. Pretože ťažba uhlia sa prejavuje aj na povrchu, museli sa obyvatelia vysťahovať.
V kostole, ktorý mal takisto padnúť za obeť ťažbe uhlia, prebiehal v rokoch 1985 až 1987 umeleckohistorický a architektonický výskum a aj archeologický prieskum. Na základe výsledkov bola pamiatková ochrana kostola zrušená. K opätovnému vyhláseniu kostola za kultúrnu pamiatku v roku 1990 prispeli aktivity skupiny obyvateľov bývajúcich v dolnej časti obce, ktorá nebola určená na poddolovanie. Cieľom bolo za každú cenu zachovať pôvodný kostol z roku 1940 aj s gotickou svätyňou.
„S tým sme však v obci nemohli súhlasiť, pretože väčšina, asi okolo 800 obyvateľov, bývala v hornej časti dediny a aj keby sa zachoval okolo kostola ochranný pilier a zostal by neporušený, veriaci by museli do neho dochádzať cez územie narušené ťažbou uhlia," vysvetlil starosta.
Uviedol, že ministerstvo hospodárstva vymenovalo komisiu, ktorá hľadala riešenie. Najvhodnejšie bolo, aby baníci pre Košanov postavili v centre obce nový kostol. A pri ňom i kópiu pôvodnej kaplnky, do ktorej sa mal premiestniť oltár aj všetky vzácne pamiatky. Tak sa aj stalo, ale niektorí ľudia z obce boli aj tak nespokojní.
Unikátny transport
Po návšteve poslancov parlamentu v Koši padlo rozhodnutie svätyňu v celosti premiestniť vedľa nového kostola. Transport svätyne majúcej hmotnosť približne päťsto ton sa za veľkého záujmu médií a verejnosti uskutočnil 6. decembra 2000. Bol prvý a zatiaľ aj jediný svojho druhu na Slovensku. S technikou pomohli zahraničné firmy.
„Pamätám si, že transfer sa začal po stavebných úpravách a oddelení svätyne od pôvodného kostola v skorých ranných hodinách za hustej hmly. Keď svätyňu ukladali na pripravenú železobetónovú dosku, zrazu sa ukázalo slnko a obec zalialo jasné svetlo. Všetci sme to považovali za malý zázrak a mali pocit, že sa dielo podarilo," zaspomínal si starosta.
Teraz mu je však smutno, pretože transfer stál vtedy približne 14 miliónov korún (takmer 450 000 eur), ale nenašlo sa ďalších ešte necelých päť miliónov korún (asi 150 000 eur) na dokončenie projektu.
„V súčasnosti máme dve svätyne. V pôvodnej sa preháňa vietor, nie je dobre uzatvorená a cez voľné okná prilietavajú lastovičky, ktoré si v gotických rebrách v strope postavili hniezda a na zem padá ich trus. Našťastie máme aj jej kópiu, v ktorej sa nachádza pôvodný oltár a ďalšie artefakty. Je ohradená kovovou mrežou, ktorú miestny farár otvára iba na požiadanie farníkov. Konajú sa tam občas krsty detí. Chceli by sme však, aby sa našli peniaze na to, aby sa pôvodná svätyňa mohla úplne zreštaurovať a mohla takisto slúžiť na slávnostné bohoslužby. Obec na to peniaze nemá. V projekte je i vybudovanie parku s lavičkami, ale aj pôdorysu bývalého gotického kostola. Pamiatka by mohla byť aj zaujímavou turistickou atrakciou na hornej Nitre. Takto je iba hanbou v centre obce," konštatoval s ľútosťou starosta.
Tento oltár bol kedysi v pôvodnej svätyni, dnes je v jej kopii. Foto: TASR
