PRIEVIDZA. Banícka symfónia v dreve je názov výstavy jubilujúceho ľudového umelca, rezbára, bývalého baníka, sedemdesiatnika Jána Procnera z Handlovej, ktorú sprístupnili v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi.
Výstava Jána Procnera predstavuje aj banícke betlehemy
Pozrite si fotogalériu >>
Vystavuje na nej predovšetkým svoje reliéfne drevorezby z baníckeho prostredia. Výstava je prierezom jeho doterajšej, viac ako 40-ročnej tvorby.
Nastrašil kolegov
„Prvým ateliérom mi bola baňa," spomína umelec, ktorý v podzemí handlovskej uhoľnej bane odpracoval 33 rokov. Bolo to vtedy, keď pracoval v bani na rôznych pomocných pracoviskách, ako dopravár materiálu, obsluhoval dopravné pásy, alebo plnil uhlím prepravné vozíky.
Vo chvíľach voľna bral do ruky mäkkú ílovú upchávku, ktorú baníci používali na uzatváranie vývrtov pred odstrelom uhoľného sloja. Dokázal z mäkkej hliny vytvarovať postavy, tváre kolegov, alebo aj verné napodobeniny ľudských prstov, celých rúk i nôh. Neraz ich zahrabal do narúbaného uhlia alebo hlušiny, a tak sa mu podarilo aj nastrašiť svojich kolegov. Mysleli si, že sú to skutočné ľudské končatiny.
Hlina však bola pre neho nestálym materiálom. Doma potom skúšal svoje nápady vyrezávať z lipového dreva. Postupne si vytvoril vlastný štýl. Jeho baníci sú tvrdí chlapi, s neúmerne veľkými rukami, uzlovitými svalmi. Každá drevorezba má špecifickú kompozíciu plnú detailov, postavy sú vtlačené do stiesnených priestorov, ale s reálnym banským prostredím. Pritom drevorezby vyjadrujú akoby ucelený a pritom často vtipný príbeh. Tak, ako mu tie obrazy zostali v pamäti.
Takým je napríklad reliéf desiatujúcich baníkov alebo rekordérov, ktorí symbolicky na chrbtoch vláčia ťažké výstuže a pritom sa im vyškiera potkan, pretože sa im nenápadne nechá niesť.
Jedna z posledných drevorezieb mu pripomína jeho učňovské roky, keď sa s kamarátmi spúšťali na baníckych vozíkoch po uklonenej banskej chodbe, čo bolo kvôli bezpečnosti prísne zakázané.
Baňa ako krutá matka
Zvlášť citlivo vo svojej tvorbe reaguje na smrť kamarátov a snaží sa vyzdvihnúť banícke priateľstvo, súdržnosť a obetavosť. Vytvoril viacero diel s touto tematikou. Takým je napríklad drevorezba po názvom Zával. Znázornil na nej rúcajúci sa strop, ktorý zadržiava na svojom chrbte baník, aby ochránil svojho kamaráta, ktorý sa pod ním snaží vyplaziť von z nebezpečia.
Na ďalšom, Banícka pieta, nesie baník svojho mŕtveho druha, čo nápadne pripomína snímanie Krista z kríža.
Raritou sú Procnerove banícke betlehemy. Vytvoril ich už niekoľko. Znázorňuje v nich narodenie malého Ježiška v bani. Baníci mu pritom k nohám kladú to, čo je pre nich najcennejšie, svoje pracovné nástroje. Nechýba stvárnenie svätej Barbory, patrónky baníctva.
Baňu znázorňuje ako krutú matku, ktorá síce prináša peniaze na živobytie, ale často si vyberá krutú daň. Je autorom pamätníka obetiam banských nešťastí na handlovskom cintoríne. Na mramorových doskách je tam vyrytých 466 mien chlapov, ktorí prišli o život v bani za viac než 100 rokov ťažby uhlia na hornej Nitre.
Zložil banícke piesne
Procner sa na výstave predstavuje ako mimoriadne všestranný umelec. Niekoľko námetov stvárnil aj z keramického materiálu, ktoré si nechal v peci vypáliť. Sú to aj funkčné keramické fajky, z ktorých každá je originálom a stvárňuje hlavu niekoho z kamarátov či predstaviteľov baní. Často sa v nich niektorí baníci či šéfovia spoznajú, ale on tvrdí, že je to podobnosť čisto náhodná.
Okrem toho vystavil aj niekoľko výjavov z rôznych sezónnych prác na dedine. Chlapov a ženy pri kosení lúky, výjavy z dedinskej zábavy, podkúvaní koní a podobne. Aj tie majú bohatú drobnokresbu a sú nemenej vtipné ako z baníckeho prostredia.
V jednej z vitrín tiež vystavuje vlastnoručne vyrobené píšťaly a niekoľko trombít. Na tie sa naučil aj hrať a už niekoľko rokov vystupuje so známym folklórnym súborom Hájiček z neďalekého Chrenovca-Brusna. Prispel dokonca aj do repertoáru súboru vlastnými baníckymi piesňami, ktoré už vyšli aj na CD-nosiči.
Výstava potrvá v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi do 11. februára 2013.
