MALINOVÁ. Z lesov na úpätí Strážovských vrchov sa sťahujú početné stáda vysokej zveri a pasú sa na niekoľko hektárových lánoch ozimnej repky olejnej. Koncom novembra totiž pri nezvyčajnom teplom počasí pomerne vysoko vyrástla aj predčasne zakvitla a teraz celé olistené trsy trčia zo snehovej pokrývky.
V podvečerných hodinách tam možno pozorovať stáda laní a majestátnych jeleňov, ktoré ešte nezačali zhadzovať parožie. Zvieratá občas prekvapia aj vodičov, keď prechádzajú cez cestu. "Pri súčasnom splne mesiaca som napočítal aj viac ako stočlenné stádo," povedal Malinovčan Jozef Vaš, ktorý vždy, keď má čas, sa vyberie sledovať toto divadlo. Podľa neho na repku prichádzajú večer okolo 20. hodiny a nad ránom sa sťahujú späť do vysokej hory, kde sa cez deň ukrývajú. Jozef nie je sám z dediny, ktorý chodí pozorovať
takúto vysokú koncentráciu jeleňov. Aj pre aktívnych poľovníkov je to nezvyčajný pohľad.
Foto: TASR
Po odchode jelenej zveri nastupuje do repky o niečo menšia, srnčia. Tú možno sledovať aj počas dňa, najmä v dopoludňajších hodinách. Stádo máva 30 až 50 jedincov. Keď sa napasú, tak si na poli aj poležia. Podľa skúseného poľovníka Ivana Maurera z Malinovej vysoká zver sa sťahuje z vyšších polôh lesa preto, že tam napadlo vyše metra snehu a zvieratá si nedokážu nájsť dostatok potravy. V nižších polohách je predsa len menej snehu a vyrastené byle repky sú ľahko dostupnou potravou. Na poliach však robí zver poľnohospodárom značné škody, najmä keď sa oteplí a pôda rozmrzne. Vtedy vytrhávajú rastliny aj s koreňmi, konštatoval Maurer. "Zabrániť sa tomu dá iba vhodným prikrmovaním. Majitelia poľovných revírov a hospodári tak síce na jeseň čiastočne urobili, ale zdá sa, že im seno, jadrové a iné krmivo dali príliš vysoko. Stáda srniek a jeleňov ho teda nemajú v ceste. Určite by sa pri takých krmeľcoch zastavili," dodal poľovník.
Popásanie sa na zelenej repke môže byť však pre zver aj nebezpečné. Zvyčajne si totiž v snehu vyhrabáva suchú trávu. Zelené rastliny sú možno pre zvieratá chutné, ale neraz ich pri trávení nadúvajú, dostávajú hnačku a slabšie jedince môžu aj uhynúť. "Mám s tým takéto skúsenosti," priznal Maurer. Apeluje tak na zodpovednosť správcov poľovných revírov. Starostlivosť o zver totiž bolo v minulosti povinnosťou všetkých poľovníkov. V súčasnosti sú však okolité revíry prevažne v súkromných rukách, lovia v nich bohatí ľudia, často cudzinci. Bežní poľovníci už nemajú právo ísť do hory s puškou a teda nepripravujú v lete ani krmivo, ani v zime pravidelne nezásobujú kŕmidlá, posťažoval Maurer, ktorý takisto už osem rokov nemôže v blízkych lesoch poľovať.
