NOVÁKY. Tridsaťročný slovenský reprezentant vo vodnom póle JURAJ ZAŤOVIČ je od novembra minulého roku v Saudskej Arábii. Hráč, ktorý sa môže pochváliť nezvyčajnými úspechmi má teraz pôsobisko v juhozápadnej Ázii.
Ako ste sa vlastne do Saudskej Arábie dostali?
- Toto angažmán mi „dohodil“ bývalý reprezentačný tréner Mile Nakič. Na rovinu poviem, že jedným z lákadiel bolo spoznať iný svet a popri tom si aj výrazne finančne pomôcť.
Kde teda presne pôsobíte?
- Hrám za klub Al Qadisiya AL Khobar. V tíme sme taká „zmes“ hráčov. Sú tu aj starší odo mňa, ale väčšinu tvoria mladíci. V každom družstve môžu hrať dvaja cudzinci. V Al khobare je tu okrem mňa Michal Kratochvíl z Bratislavy. Trénera máme z Ukrajiny. V ostatných mužstvách cudzineckú kvótu vypĺňajú hráči z bývalej Juhoslávie.
Ako sa vám darí v súťaži?
- Za dva mesiace, čo som v Ázii, sme ešte majstrovské zápasy nehrali. Súťaž máme ešte len pred sebou. V tíme sme okrem trénera profesionálmi len Kratochvíl a ja. My trénujeme dvakrát do dňa, ostatní prídu len na večerný tréning. Zaujímavosťou je, že ligu hrajú len štyri kluby. U každého účastníka sa odohrá turnaj a potom nasledujú zápasy play off.
Aké máte podmienky?
- Nesťažujem si. Čo mám garantované to je aj dodržané. Bývanie štandardné, stravovanie podľa výberu. Existuje možnosť domácej korenenej, ale i európskej stravy. Možnosti rýchleho občerstvenia sú na každom kroku. Nemáme však problém si aj niečo sami uvariť.
Napriek tomu, že ešte ste nehrali, určite ste zisťovali, aká je úroveň domácej súťaže.
- Samozrejme. Z informácií, ktoré sme zohnali, tam domáce pólo nepatrí medzi špičkové. Kvalitu prinášajú jednoznačne cudzinci. Je aj nepísaným pravidlom, že títo hráči hrajú v zápasoch na seba – teda navzájom sa bránia.
Ako sú vybavené bazény ? Dá sa to porovnať s našimi plaveckými areálmi?
- To je celkom iná úroveň. V každom meste je verná kópia olympijského areálu z Mníchova, kde sa konali olympijské hry v roku 1972. Bazény majú 40 rokov, ale sú ako nové. Vrátane niekoľkotisícového hľadiska
Saudská Arábia je krajina, kde sa ortodoxne vyznáva islam. Naozaj sa modlia päťkrát za deň?
- Je to tak. Náboženstvu podriaďujú celý svoj život. Neexistujú tu kiná, nočné podniky, alkohol by ste tu márne hľadali. Pikantériou je, že je tu množstvo kozmetických, vlasových i nechtových salónov, štúdií krásy, ale ženy sú stále zahalené. Skrášlenie teda vidí len ich manžel.
O Araboch sa tvrdí, že presnosť či dochvíľnosť im je cudzia. Je to pravda?
- To na nich sedí. Na tréning sa schádzame aj hodinu. Majú jednoducho čas. Ale keď už začneme, tak sa snažia zo všetkých síl.
Ako vás prijali domáci obyvatelia medzi seba?
- Vďaka nerastnému bohatstvu, konkrétne ropy, je to jedna z najbohatších krajín sveta. Obyvatelia v žiadnom prípade nemajú finančné problémy. V pohode nás akceptujú, zatiaľ sme sa nestretli s nejakou nadradenosťou, povýšenectvom alebo niečím podobným.
Môžete prezradiť nejakú „pikošku“?
- Aj muži tu chodia oproti nám dosť zahalení. Domáci pólisti skočia do bazénu v dlhých bermudách pod ktorými majú plavky. Vo vode si bermudy vyzlečú a potom už trénujú len v plavkách. Možno ešte niečo zaujímavé. Môj kamarát má manželku, s ktorou čakajú o mesiac prírastok do rodiny. On chce ďalšiu ženu, ale na tú mu musí dať povolenie jeho matka. Keď som sa ho pýtal, čo na to povie jeho prvá manželka, tak mi odpovedal: týždeň si poplače a bude dobre.
Dokedy ostávate v Ázii?
- Finálové zápasy sú naplánované na začiatok apríla, takže hneď po ich odohraní sa vrátim na Slovensko.
