SEČ. Od detstva mal Jaroslav Hrdý zo Seče rád psov a rád ich aj cvičil. Vtedy asi netušil, že to bude na celý život jeho práca a záľuba zároveň.
Pracoval kedysi na mestskej polícii, pre zdravotné problémy však musel skončiť. Dnes je na invalidnom dôchodku, no ďalej cvičí psov pre polície a najnovšie tiež pre americkú armádu.
Darí sa mu, s pomocou ochotných ľudí vybudoval v Seči cvičisko. „Mnohí pomohli mne a preto chcem aj ja pomáhať iným,“ vyslovil Stanislav myšlienku, ktorou sa riadi.
Pozitíva canisterapie
Cvičiteľ so Seče mal zdravotné problémy. Vie preto dobre pochopiť ľudí, ktorí sú chorí alebo majú niekoho blízkeho s vážnou chorobou.
„Asi najťažšie sa nám dospelým pozerá na choré dieťa. Radi by sme mu pomohli, no väčšinou sme bezmocní. Moc uzdravovať alebo aspoň zmierňovať bolesť však majú pri deťoch aj dospelých psy. Samozrejme, ak ich človek správne usmerní,“ hovorí Hrdý o canisterapii, ktorá využíva pozitívne pôsobenie psa na fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu človeka.
Pes dokáže napríklad pomôcť ľuďom, ktorí majú problémy s pohybom. Tým, že sa chce hrať a neustále je aktívny, nenútene povzbudzuje k aktivite aj postihnutého.
Čím to je, že práve psovi sa podarí zlepšiť zdravotný stav človeka alebo dokáže nemé dieťa priviesť k vysloveniu prvých slov?
„Choré deti sú často hanblivé, zakríknuté, bojazlivé. Pri psovi však môžu byť dominantné, určujú, ako sa s ním budú hrať, riadia ho. Ich mozog je pozitívne namáhaný a vtedy môže aktivovať činnosti, ktoré boli dovtedy problémové. Napríklad aj reč,“ vysvetlil Hrdý.
Kombinácia metód
Na canisterapiu je vhodný každý pokojný a vyrovnaný pes, rôznej veľkosti či rasy. Podstatné je, aby vyhovoval človeku, ktorému má pomôcť. Hrdý odporúča, aby sa ľudia psom venovali už od ôsmich týždňov ich života. Na canisterapiu sú však podľa neho vhodní aj psíkovia z útulkov, pretože sú už socializovaní, zvyknutí na ľudí.
Pripraviť ich na pomoc zdravotne postihnutým už vraj nie je zložité, treba u nich len vytvoriť isté podmienené reflexy. Kombinovať sa pri tom musia tri metódy: mechanická, intenzívna a chuťovo-dráždivá.
„Pri mechanickej dáme psa na vôdzku a učíme ho reagovať na naše trhnutie alebo potiahnutie. Intenzívna metóda znamená opakovanie týchto činností. Obe kombinujeme s chuťovo-dráždivou, to znamená, že ho motivujeme potravou alebo aportovaním. Pre psa je to hra a odmena, pretože rád beží za niečím, čo mu človek hodí a ochotne to prinesie,“ priblížil výcvik Hrdý.
Upozornil však, že on nie je ten, kto pripravuje psa na canisterapiu. Vždy to robí jeho majiteľ, aby ho pes rešpektoval. Hrdý teda len učí majiteľa, čo má robiť so psom, aby pomohol zdravotne postihnutému.
„Každému však dám podmienku, aby si pred začiatkom výcviku prečítal literatúru k tejto téme. Pretože človek je zodpovedný za to, ako sa bude pes správať,“ zdôraznil cvičiteľ.
Pripustil, že aj pes vycvičený na canisterapiu už ublížil dieťaťu, nie však úmyselne. Zväčša sa to stalo pri hre, keď silnejší pes zvalil slabšie dieťa, alebo ho poškrabal. Ak je však človekom dobre pripravený a vycvičený, nikdy úmyselne neuhryzne alebo nenapadne dieťa, aj keď ho napríklad ťahá za chvost.
Najlepší priateľ
Napriek tomu, že Jaroslav Hrdý miluje psov, vlastného momentálne nemá. Tvrdí, že by naň nemal toľko času, koľko by si zaslúžil. Denne sa však venuje psom, ktorých cvičí.
Nepopiera, že pes je najlepším priateľom človeka. Myslí si však, že práve človek musí psa ovplyvňovať.
„Ak by sa ľudia dostatočne a zodpovedne venovali svojim psom, nikdy by žiadny nezaútočil alebo niekomu neublížil. Ak sa niečo také stane, nemali by sme za to viniť psa,“ uzavrel Hrdý.
