Handlovčanom do konca januára 2013 ponúka novootvorená Art Gallery Karpaty výstavu ilustrácií a obrazov svojho 51-ročného rodáka, známeho slovenského výtvarníka akademického maliara Rudolfa Cigánika.
HANDLOVÁ. V príjemnom a tichom prostredí galérie sme s autorom hovorili a zároveň sa obzreli za končiacim sa rokom.
Aký bol pre vás rok 2012?
- Hektický, ale v zásade celkom dobrý. V priestoroch ministerstva kultúry vlani v marci som sa k môjmu jubileu dodatočne prezentoval samostatnou výstavou spojenou s vydaním knihy V tieni znám(k)y, ktorú zostavil Martin Vančo (42). Nie som rebel, pokiaľ bude dostatok roboty. Kvalitné tematické zákazky chcem pripravovať vždy v termíne. Ak budú zaplatené, určite zostanem spokojný nielen ja, ale aj moja rodina.
Ktorá výtvarná disciplína dominovala v tomto roku vo vašej tvorbe?
- Momentálne v rámci mojej tvorivej činnosti dominuje všetko naraz. Obrazne povedané, prehadzujem kopy. Venujem sa maľbe, aj voľnej tvorbe, grafike. V ostatnom období ma však zaujala stará grafická technika – linoryt, ona prezentuje výraz čistoty, čierno-bielu formu. V prípade známkovej tvorby mám štandardne realizovaných okolo päť poštových známok, tematicky orientovaných na mesto Prievidza, ďalej ochranu prírody, výtvarné umenie v zúbkovanej kráse v diele významnej slovenskej maliarky Viery Žilinčanovej, ktorá by sa tento rok dožila životného jubilea osemdesiat rokov.
Rudolf Cigánik. Foto: ALEXANDER CIBULA
Ako sa vám ilustrovala posledná kniha historických povestí z dolín hornej Nitry od Jozefa Lenharta - Čierne zlato? Ktorá z tucta povestí vás pri čítaní najviac inšpirovala?
- Pre mňa ilustrovanie knihy historických povestí bolo veľkým umeleckým obohatením. Návratom do školských čias, kedy som pripravoval rôzne ilustrácie. V podstate aj rytecká práca na známkach je ilustračná tvorba na danú tému. I keď sú to tematické žánre, napríklad spoločenské, prírodné, športové, alebo umelecké. Táto téma bola daná konkrétnym literárnym podtextom, na ktorý som vytvoril ilustrácie. Osobne ma to veľmi potešilo, pobavilo a chytilo ako tvorcu. Pohrávali sme sa s myšlienkou celofarebných ilustrácií. Avšak po dohovore s vydavateľkou titulu nastali určité obmedzenia, takže som napokon pracoval len s čierno-bielou tužkovou kresbou. A ktorá z povestí ma zaujala, inšpirovala? Všetky, lebo každý motív sa priamo dotýkal historickej dobovej udalosti. Literárny text dával možnosť nájsť v knihe nové symboly, umelecky vyjadriť sa k danej tematike, preto to pre mňa bolo veľmi zaujímavé.
Poznali ste sa osobne s autorom historických povestí titulu Čierne zlato?
- Nie. Osobne sme sa do uvedenia knihy nepoznali, azda len z počutia. Prvýkrát sme sa stretli na inaugurácii knihy v galérii. Komunikovali sme spolu telefonicky alebo e-mailom. Pán Lenhart mal svoju predstavu o ilustráciách do knihy, aby sa to formálne „ťahalo“ do ľudovej tvorby. Bolo potrebné, aby sme si to spoločne povedali. Napokon vznikol ten prejav kresieb, ktorý som vytvoril.
Ako sa vám spolupracovalo s vydavateľstvom?
- Predpokladám, že po vzájomnej dohode všetkých strán sa spoločné dielo vydarilo. Podiel na tom má skutočnosť, že spoločné dialógy boli vedené v konštruktívnej a kulantnej rovine.“
Ako ilustrátor, koľko kníh máte na „svedomí“?
- Po škole som začal robiť ilustrácie, ktoré som len ťažko, alebo vôbec nedokončil. Doteraz som ilustroval štyri knihy poézie. Bola to iniciatíva kolektívu autorov handlovskej mestskej knižnice, ktorá sa volala Zadný vchod.
Kto je podľa vás aktuálne vo výtvarnom umení angažovaný intelektuál? A ako by ste ho vnímali?
- To je ťažká otázka. Mohol by byť angažovaný intelektuál spoločensky, alebo bijúci do svedomia politikov. Obávam sa, že takýto typ ľudí – angažovaný intelektuál sa vytratil. Totiž, po politických a spoločenských zmenách v tomto čase nastal boj o prežitie. Zo staršej generácie by som mohol menovať vedúcu osobnosť moderného slovenského sochárstva Jozefa Jankoviča, známeho maliara Milana Laluhu, Filu alebo Sýkoru. Ak by som sa vrátil k postaveniu angažovaného výtvarného umenia, to bola sila, ktorá prezentovala šesťdesiate roky. Aj keď viacerí boli na čiernych listinách, zdravý potenciál vzdoru im zostal. Aj naša výtvarná generácia vyrastala v určitom vzdore 80. rokov. Pravdou zostalo, že sme rýchlo vytriezveli, lebo nebolo sa s kým deliť.
Čo očakávate od roku 2013 v osobnom a pracovnom živote?
- V súčasnosti dokončujem pamätnú medailu k sedemstému výročiu prvej písomnej zmienky o obci Zohor. Sú však chvíle, že sa musím z hodiny na hodinu žánrovo dokázať preorientovať. Tento rok mám pripravených viacero zaujímavých projektov. Verím, že budú úspešne naplnené.
