Väzni prežívajú sviatočný čas tak, ako iné dni v roku. Viac si však spytujú svedomie a myslia na rodinu, od ktorej sú odlúčení.
PRIEVIDZA. V čase, keď sa väčšina ľudí teší na Štedrý deň, sú aj takí, ktorí by ho pokojne oželeli.
Je to totiž čas, kedy sa viac zamýšľajú nad svojimi chybami a životnými omylmi. Čas, ktorý musia tráviť za mrežami bez svojich najbližších. Vianoce pre väzňov nie sú radostným dňom.
Vo výkone trestu sedia aj traja Hornonitrania – Ladislav, Laco a Ján. Všetci traja sa zhodli na tom, čo im bude počas vianočných sviatkov najviac chýbať. Sloboda a rodina.
Smutní chlapi
Ladislav je vo výkone trestu štvrtý rok. Prečo sa tam ocitol, si nerád pripomína, chce na to zabudnúť. „Bola to mladícka nerozvážnosť, pre ktorú vám zrazu nastane iný život. Prídete o rodinu, priateľku, kamarátov a na svet sa pozeráte cez mreže a areál ohradený múrom,“ povedal.
Vianoce vo väzení sú podľa jeho slov úplne iné ako doma. „Nevládne tu sviatočný duch, ale je tu len plno smutných chlapov, ktorí myslia len na to, aby už bolo po Vianociach.“
Aj keď má najkrajšie sviatky v roku rád, za múrmi väzenia sa na ne nijako zvlášť nepripravuje. „Prebiehajú tu ako každý iný deň, akurát pri večeri nám pustia koledy.“
Ladislava poteší darček od blízkych jedine v prípade, že práve môže dostať balík. Ten však môže obsahovať iba veci, ktoré sú vo väzení povolené.
„Rodina ma na Vianoce navštíviť nemôže, preto by som si najviac prial, aby som mohol ísť ja za nimi,“ doplnil.
Čas na rekapituláciu
Ján bude tento rok tráviť vo väzení už deviate Vianoce. Tak isto nechce hovoriť o dôvodoch, prečo sa tu ocitol. „Nesprávne ciele zavŕšené nesprávnymi rozhodnutiami,“ priblížil.
Mladý, len tridsaťročný muž najťažšie znáša bezmocnosť. Toto je podľa neho čas, keď mal on pomáhať rodičom, nie naopak. Čas, kedy si mal zakladať rodinu. Mrzí ho, že svojich blízkych smie vidieť len spoza pletiva a skla.
Nachádza sa vo väznici s najprísnejším stupňom stráženia, kde Vianoce ani necítiť. „Večierka je v obvyklom čase, môžeme akurát dlhšie pozerať televíziu či počúvať rádio. Žiadny iný rozdiel oproti bežnému dňu však necítim, úľavy nemáme. Dokonca v niektoré sviatočné dni bolo ešte aj jedlo horšie ako inokedy.“
Sviatky sú pre neho obdobím, kedy „cítim nástojčivejšie volanie po vnútornej katarzii, rekapitulácii života a inventúre osobných rozhodnutí.“
Viac spomína na sviatky strávené na slobode, na ich čarovnú atmosféru v kruhu súrodencov a rodiny. Mal rád stretnutia s kamarátmi počas polnočnej omše a pokoj, ktorý tam vládol.
Pomáhajú spomienky
Odlúčenie od rodiny je vo väzení najťažšie aj pre Laca, ktorý tu trávi už šieste Vianoce. „Tu keď je človek smutný, pomáhajú mu len spomienky a výčitky svedomia. Vianoce sú pre mňa vždy psychickou skúškou,“ hovorí.
Lacovi najbližší veľmi chýbajú, no tvrdí, že musí byť silný, pretože za to, kde sa ocitol, si môže len on sám.
„Napriek všetkému sú tu na nás ľudia počas Vianoc príjemní. Možno nás aj chápu, veď každý človek robí chyby,“ myslí si. Aj vďaka prístupu dozorcov sú podľa neho sviatky vo väzení znesiteľné. Aj keď nie ideálne.
Rodina ho môže prísť navštíviť raz za mesiac a v adventnom období platí to isté. Laco si najviac praje dostať sa domov.
„Zatiaľ by som chcel aspoň prejsť do miernejšieho stupňa stráženia. Znamenalo by to, že som konečne na dobrej ceste,“ uzavrel.
